HOMO BYROKRATUS (fejtón)

Ako vždy, trochu som mu protirečil. – Fero, možno to nie je až taká vzácnosť.Ako vždy, rozčúlil sa. – Nič nehovor, závidíš mi. Je to môj objav a ty ho chceš znevážiť.- Prosím ťa, neprskaj ako prskavka a priblíž mi to homo.- Je to zvláštny tvor,- začal svoje rozprávanie. – Na prvý pohľad nenápadný. Taký tuctový človek.- A ako si zistil, že je to mutant?- Keď som vošiel do kancelárie a pýtal si nový pas. Vtedy začal bujnieť a rásť... Zo začiatku to malo normálny priebeh. Opýtal sa ma, či mám vyplnenú žiadosť. Boha, odkiaľ som mal vedieť, že treba žiadať na papieri, keď žiadam hubou. Po nový pas nechodím každý deň. Ale urobil som, ako chcel. Vypísal som a vrátil sa. Skontroloval rubriky a prikyvoval hlavou. Potešilo ma to, aj som sa naňho usmial. Žiadosť mi vrátil, že potrebujem fotku. Tak som sa odišiel odfotiť. Ale jedna fotka mu nestačila. Dal som si urobiť aj druhú a v duchu sa tešil na nový pas, na jeho hladké stránky, na jeho vôňu... Ale len potom sa rozbujnel. Požiadal ma o občiansky preukaz. Vraj si potrebuje overiť údaje v žiadosti. Ich pravdivosť. A porovnať s databázou v počítači. Jasné, že som občianku pri sebe nemal. Už ma naštval. Techniku mal pod nosom a vyžadoval po mne preukaz. V tej skrinke vedia o mne aj to, čo ani ja sám a predsa sa domáhal preukazu.- Čo si urobil?- Pochopil a plnil, čo odo mňa chcel.- Čo si pochopil?- Že tento druh človeka dokáže existovať, žiť, množiť sa a byť šťastný, len keď byrokratizuje. Uznáš, že takú vzácnosť si musíme chrániť a pestovať. – Pozrel na mňa. – Teraz si na rade ty.Mám doma platný pas, no pôjdem si ho vymeniť. Aby nám homo byrokratus nezahynul.