Imidž rodiny (fejtón)

- Ahoj, Ferinko. Ako sa máš? Bol si už na dovolenke? - zahlaholil som mu pri uchu. Myklo ním. Prestrašene zagúľal očami okolo seba. - Ahoj. To si ty? - vzdychol si. Bol čudný. Smutný, bledý a roztrasený. A ešte niečo mi na ňom nesedelo. Zvedavo som si ho obzeral. Konečne mi to niečo udrelo do očí. Predstavte si, okolo krku mal obojok, z ktorého sa odvíjala dlhá reťaz ukončená na stĺpe. - Preboha! - vykríkol som. - Čo sa ti stalo? - Príď ma navštíviť. Dnes večer. Vysvetlím ti... Ale nie domov. Zabúchaj na druhé pivničné okno od vchodu... Viac mi nepovedal. Nestihol. Z obchodu vyšla jeho manželka. Len po mne fľochla pohľadom, odviazala Fera a už sa mi stratili v dave. Čo vám budem hovoriť. Zaujalo ma to. Nemohol som sa dočkať hlbokej noci. V príhodnom čase som prišiel na dohodnuté miesto. Zaťukal som na mreže. Ihneď sa objavila Ferova hlava. - Čo tu robíš? - vykríkol som. - Hovor tichšie. Bývam tu. Cez letnú sezónu. - Nerozumiem. Všetci sa sťahujú k vode, na dovolenku... - Veď práve, - vzdychol si Fero. - Dovolenka... - Uronil slzu. Nevidel som ju, iba cítil na ruke, ktorou som ho hladkal po nešťastnej tvári. - Nenávidím čas dovoleniek. Trávim ho tu, v pivnici. - Prečo? - Začalo sa to pred dvoma rokmi. So ženou sme chceli ísť na Šíravu. Peňazí nemáme veľa. A tu ho máš! Zamiešali sa do toho svokrovci. Nechceli ani počuť, aby ich dcéra trávila dovolenku pri takej mláke. Vraj zhadzujeme imidž rodiny. - Tak ste mali ostať doma. - To som navrhol aj ja, ale vraj sa to nepatrí, keď každý odchádza na dovolenku. Rozhodli sa, že oni zaplatia pobyt na Mallorke... - Tak aký problém? - nechápal som. - Len taký malý. Dovolenku zaplatili iba mojej žene. - No dobre, ale to stále nevysvetľuje, prečo si ty zatvorený v pivnici. - Zvykám si. Keď odcestujú, teda svokrovci a moja žena, nesmiem sa ukázať na ulici, ani v dome. Aby nás ľudia neohovárali. Chápeš, imidž rodiny. Pokýval som hlavou a vybral si dovolenku. Fero je môj kamarát, tak aby mu nebola dlhá chvíľa, hráme spolu v jeho pivnici karty.