Dežo mal kamaráta Tibora. Na ňom sa príroda odhalila ako poriadna fušérka. Najprv modelovala telo. Proste umelecký skvost. Svaly prepracované do detailu a do veľkých rozmerov. Hmota použila v hojnej miere a potom jej nezvýšilo na mozog. Tibor sa narodil silný a hlúpy.Raz Tibor povzdychol. – Dežko, niečo by som zobol. Škvŕka mi v bruchu. – Neklamal. Z Tibora vychádzal hluk, ako by tam mal cirkulárku. Dežo sa zamyslel a vymyslel. – Heuréka! – zvolal a žmurkol na kamaráta. – Budeme pracovať. Najľahšie sa dá zarobiť na ľudskej hlúposti.Tibor rozhodil rukami. – Za politika nejdem.- Aj inak sa dá. Otvoríme kanceláriu a dáme si inzerát: Dvaja úspešní znalci reinkarnácie vás za mierny poplatok zoznámia s vašimi minulými životmi.- Lenže ja to neviem.- Veď ani ja. Ale čo je hlavné, ani nikto iný na svete. Tibor, klamstvo je inverzia dokázanej pravdy. Tak sa ničoho neboj.Otvorili si kanceláriu, kúpili dioptrické okuliare a nechali narásť brady. Ako im rástli, rástla aj ich dôveryhodnosť. Raz k ním zavítala matka s dieťaťom. Plakala, že nemá rada svoje dieťa. Mudrci sa tvárili vážne. Posadili ženu k stolíku, na ktorom boli nakreslené znamenia zverokruhu. Žena položila ruky na stolík, Tibor jej držal na čele kryštál (medzi nami, bolo to obyčajné liate sklo, ktoré našli v kontajneri) a Dežo upadol do hypnotického spánku.Otvoril oči a vykríkol. – Milá pani, všetko je v poriadku. Svoje dieťa milujete, len vo vás prebýva minulý život. Kedysi ste boli kukučkou.Ženu to potešilo a odišla. Ľudia sa k ním hrnuli a milí kamaráti zarábali a užívali ľahko získané peniaze. Lenže aj im život riadila karma. Jedného dňa ich navštívil dedko a narazila kosa na kameň. Tvrdil, že ho nikto nemá rád. Chlapi vykonali obvyklú procedúru a vyblafli na dedka poznanie: - V minulosti ste boli sviňou. A sviňa ste aj teraz.Dedo odul líca a zavrčal: - Ste podvodníci. U nás v ústave žije Napoleon a tvrdí, že kedysi som bol Kutuzovom, ktorý podpálil Moskvu a on preto prehral vojnu.A aby im dokázal, že je to pravda, podpálil im kanceláriu. Kamaráti zahynuli v plameňoch. Jáj, karma. V minulom živote iste boli zápalkami.
Karma (fejtón)
Na svete žil jeden chlap. Volal sa Dežo. Na prvý pohľad sa ničím nelíšil od ostatných chlapov. Ale mal jednu anomáliu. Keď prišiel na svet, príroda bola v rozmarnej nálade. Síce sa narodil s dvoma rukami, no žiaľbohu s rovnakými. Obe mal ľavé. Ale čo príroda zbabrala na rukách, to mu vynahradila na hlave. Mal ju väčšiu ako býva u ľudí zvykom, ale zasa nie až takú, aby mu ju závidel kôň. A v tej hlave sa preháňali geniálne nápady.