Kontajner (fejtón)

Boli rozdelení na podskupiny. V jednej boli dvaja a v druhej zvyšok. Stáli oproti sebe a násilie viselo medzi nimi. Po chvíľke vzrušeného pozorovania som pochopil, že bodom stretu ich záujmov bol kontajner. V duchu som si hovoril: Čo sa naťahujete, veď odpadky môžete vysypať i do druhého. Lenže som sa mýlil. Z neznalosti života. Oni nechceli vhadzovať, oni chceli vyberať. Som už taká povaha, zamiešal som sa medzi nich, aby sa kvôli odpadkom zbytočne nezmrzačili. Potrebovali názornú ukážku. Pristúpil som ku kontajneru a odsunul veko. Bolo to ako švihnutie čarovným prútikom. Dve podskupiny sa zmenili na jednoliatu masu.- Vypadni, to je náš rajón! – zrúkli a neohrozene vykročili proti mne. Nelenil som a tiež som neohrozene vykročil. Od nich. Akosi samohybne a neuveriteľne rýchlo. Pri behu som sa ubezpečoval, že sa kvôli odpadkom neoplatí nechať zmrzačiť.Kráčal som mestom a rozmýšľal, čo len to v tých kontajneroch môže byť ukryté, keď boli ochotní ma aj prizabiť. Odpadky určite nie. Na moje počudovanie, každý kontajner v meste bol obsadený. Mal vlastníka, ktorý sa v ňom s úsmevom hrabal. Netvrdím, že som nenašiel aj neobsadené. Ale tie boli dokonalé prázdne.Tak som si povedal, že nie som o nič horší ako tamtí, že riadne platím dane a tak napíšem žiadosť na mestský úrad, aby mi jeden pridelili. Bude len môj aj s pokladmi v ňom.