Krásavec Fero (fejtón)

- A čo, porodí ho azda opica? – bránila si pred neprajníkmi budúceho potomka matka.Mala pravdu. Krása je aj zodpovednosť. Treba sa naučiť ju milovať a obdivovať. Ferova matka si to zvolila za životné poslanie. Ferovi vtĺkala do hlavy každý deň, že je najkrajší muž na svete a blízkom okolí. Ale tiež vedela, že nič netrvá večne. Bolo jej jasné, že krása sa môže neopatrným zaobchádzaním poškodiť. Fero si na svoj dar musel dávať pozor. Žiadne hry s vrstovníkmi.- Deti sú zlé a závistlivé. Mohli by ťa zohyzdiť, - poúčala ho. - A to nechceš, Ferinko, však?- Ako povieš, mamička. Ostanem doma. Budem sa pozerať na televíziu.- Zbláznil si sa?! Poškodíš si zrak a budeš nosiť okuliare.- Ako povieš, mamička. Ale čo mám robiť? Nudím sa.- Sadkaj si pred zrkadlo a pozeraj sa na seba. To ti urobí radosť.A tak deň čo deň vysedával pred zrkadlom a pozeral na seba. Z toľkej krásy sa mu až hlava krútila. Ani do školy nechodil. Jedného dňa ich domácnosť navštívil sám riaditeľ.- Milá pani, nepúšťate syna do školy. Viete, že mu tým ubližujete. Bude sprostý.Matka len mrdla plecom. – A čo, svet sa nezrúti. Aj iní sú. Môj syn bude hlúpy ale pekný.- Nie že tak, veď by mohol byť pekný a múdry k tomu. Do hlavy by nabral vedomosti...- Akurát! Teraz ju má symetrickú a učenie by mu ju deformovalo.Na tom aj zostali. Jedného dňa sa chcel Fero oženiť.- Hm, nie je to zlý nápad, no tvoja nevesta musí byť múdra, tebe rozmýšľanie škodí. A musí byť aj pracovitá, roboty okolo teba je vyše hlavy.A tak začali hľadať Ferovi manželku. Hľadali a hľadali, matka medzitým zomrela, Fero hľadal sám. Ťažká úloha nájsť rovnocennú k jeho kráse. Ale Fero nezostal celkom sám. Má zrkadielko, ktoré ho vždy poteší, ktoré neodvráva, zakaždým ho vypočuje, je po ruke, nezahýba, nenosí deti... K čomu by mu vlastne bola manželka dobrá?