Krúpy (fejtón)

- Fero, poď sa pozrieť. Padajú krúpy.- No a?- To sa hneď tak nevidí. Kúsky ľadu v takej horúčave.Fero z ničoho nič vyletel z pohovky ako strela. Zo skrine vyhádzal kufre a z kredenca hrnce.- Čo stojíš? Hybaj von!Ferova žena si myslela, že jej mužovi preskočilo. Zopár krát sa mu to už pritrafilo. Vtedy býval nebezpečný. Tak neodvrávala a utekala na ulicu.- Zbieraj ich. Nech nič nezostane.- Ferino, čo robíme je nezmysel.Zasmial sa. – Práve preto. Celý svet robí nezmyselné veci. Tak zbieraj!- A načo? Veď sa za chvíľu roztopia.- Kvôli tomu musíš pracovať ešte rýchlejšie.Za hodinu vyzbierali všetky krúpy. Ľudia, ktorí cez okná pozorovali prírodný úkaz, boli sklamaní. Ulice zostali pusté a mokré. A práve tu nastúpila Ferova myšlienka. Chodil od dverí k dverám a predával krúpy.- Prečo by som mala kúpiť? – čudovala sa suseda.- Milá pani, kde to žijete? Ide o najväčšiu raritu posledných dní. Ľudia sú za krúpami ako diví.Zabralo. Suseda kúpila. Aj ostatní. Domov sa vrátili s prázdnymi kuframi, hrncami a hŕbou bankoviek. Na druhý deň sa im všetci kupujúci nahrnuli do bytu.- Fero, oklamal si nás. Predal si ľadové krúpy a my máme doma teplú vodu.Fero sa na rozhorčený dav pokojne usmieval. – Ľudia, nestrácajte rozvahu. Nič nie je stratené. Ani krúpy. Neprídete o ne. Aha, čo pre vás mám.- Čo to je?- Stroj ktorým si vyrobíte ľadové krúpy. Je síce drahý, ale ušetríte za suroviny. Vodu už doma máte.Ľudia chvíľu váhali, no keď už raz krúpy mali, bolo im ľúto prísť o ne. A tak išli strojčeky na dračku.- K čomu to všetko bolo, Ferinko?- Žena moja, veď takto to na svete chodí. Ľudia túžia po hitoch a ty zasa po peniazoch.Ferova žena sa upokojila. Jej hlúpy Fero vyzeral pri ešte väčších hlupákoch ako celkom schopný muž.