Kšeft (fejtón)

- Čo chcete? – spýtala sa ma.- Idem za Ferom. Je to môj kamoš.- Moment, - zaševelila, našpúlila pery a stratila sa za veľkými vyrezávanými dverami. Ako rýchlo vošla, tak rýchlo sa aj vrátila. Pozrela na mňa zvrchu a zafrflala. – Šéf vám odkazuje, aby ste počkali, teraz na vás nemá čas.Zlostil som sa. – Kamarát ma nechá čakať...Dievčina ma poučila. – Kamarát, nekamarát, kšeft má prednosť.Dočkal som sa. Ferino so zaokrúhleným bruškom mi kývol hlavou. Konečne som sa aj ja ocitol za vyrezávanými dverami. Okamžite som zabudol na príkorie a šťastný, že vidím kamaráta, som sa naňho usmial.- Ako sa máš?Fero sa zatváril spokojne. – Boha, že dobre. Hneď zrána som zarobil pol milióna. - A tvoja žena sa má ako? Stále vyzerá rovnako?- Nie. Opeknela.Tak ma tou poznámkou zaskočil, že som sa neovládol. – Veď bola škaredá ako zbierka zákonov.- To bolo kedysi. Teraz zarába raz toľko. Musíš uznať, že opeknela.- A zdravie? Slúži?- Opýtaj sa, keď uzavriem rok. Keď bude ziskový, budem zdravý. Keď bude zisk vysoký, aj moje zdravie bude prekvitať.Skúsil som z iného súdka. – Ferko, mám k tebe prosbu.Fero vyskočil a vyháňal ma. – Čo si to dovoľuješ?! Prac sa, pros si niekoho iného.- Ty si môj kamarát.- Nikdy! Taký luxus si nemôžem dovoliť.Na pol úst som zašomral. – Škoda, mohol si si zarobiť.- Prašule, milenky moje jediné! – vykríkol a stiahol naspäť. – Čo utekáš, hlupáčik? Hopinkaj si, priateľ môj najlepší.A ja viem, že mám dobrého priateľa Ferina. Len musím byť úspešný človek.