List pre Alenu (fejtón)

Nerozumiem, ako sa to mohlo stať. Asi si myslíte, že priletel bocian. Kdeže! Bolo to úplne inak. Chodíme do jednej školy. Fero sa mi vždy páčil. Je už veľký, nosí bradu, na ľavom líci má dvanásť a na pravom osem chlpov. Viem to presne, lebo som mu ich spočítala, keď na mne ležal. Chodí s rukami zastrčenými v zadných vreckách nohavíc a nikdy si neutiera sopeľ. Je fantastický! Všetky slnečnice mi ho závidia. A on sa do mňa buchol. Neviem prečo. Som vyhúknutá, chodím pomaly, aby mi nehrkotali kosti. Nemám skoro žiadne prsia. Viem, že ho to hnevá. Možno sa mu páčia moje oči. Raz mi povedal, že ich mám ako krava. A ja neviem, či také veľké alebo sprosté. Som rada, lebo on má kravy rád. Asi pôjde na poľnohospodársku školu, aby mohol pásť kravy. Je to jeho túžba. Byť pasákom. A ja budem jeho najmilšie teliatko. Ako vidíš, máme sa veľmi radi. Problém je len v tom svišťovi. Nechceli sme ho. Fero chcel motorku. Rozčuľuje ho, že neviem hovoriť nie. Ale ja za to nemôžem. Mám sociálne cítenie. Keď vyrastiem, budem sociálnou pracovníčkou a budem pomáhať. Mužom aj ženám. Mne je jedno komu. Už som raz taká. Vidíte, nemá mi kto poradiť. Prosím Vás, nemohli by ste zistiť, ako sa to mohlo stať, že som nabúchaná? Závisí od toho šťastie dvoch mladých ľudí. Na Vašu odpoveď netrpezlivo čakám