Na Divokom Východe (fejtón)

Dvere na krčme sa rozleteli a v nich stál Kovboj. Na hlave mal nasadené sombrero, obuté vysoko klenuté jazdecké čižmy aj s ostrohami. Reval a strieľal, až zaliehalo v ušiach. Nie však dlho. Objavil sa mierny Šerif, ktorého sme si zvolili v komunálnych voľbách a ktorý mal na starosti obecný poriadok.- Hej, Kovboj, nevieš, kto tu strieľal? – brechol naňho.Kovboj vyceril konské zuby. - Nič som si nevšimol, Šerif. Niekto tu robil výtržnosti? Mne sa zdá, že je tu ticho ako v indiánskom wighwame pri schvaľovaní platov.Šerif nič nezistil, tak sa vyparil. Kovboj si odpľul. – Fuj, potvora šerifská! Nech sa vyťahuje na manželku a nie na mňa.Poobzeral sa, či sme ocenili jeho odvahu. Jeden chlap sa usmieval. – Čo sa vyškieraš, opica natretá červenou farbou?!- Ja nie opica, ja Indián. Nerozkrikuj sa. Si len votrelec, ktorý zabral naše územia ľsťou. My červenokožci sme domáci. Krajina nám patrila štyridsať rokov.- Nevďačník, - uľavoval si Kovboj a pohrával sa s kľúčmi od najnovšieho modelu BMW. – Nebyť takých ako ja, tak doteraz spávate na ruských brezách. My sme vám priniesli civilizáciu.Indián sa rozrehotal. – Toto že je civilizácia? Hamburgery a mydlové seriály?- Civilizácia je aj boj najschopnejšieho. Vy, čo ste mali spoločné aj ženy, tak to ste dopracovali. Mizerní červenokožci.Indián sa rozčúlil. – Ja som ružový, aby si vedel.- A to ako?- Keď ma nezvolil do Rady starších a nedostal som tučnú kravu, tak som sa stal disidentom.Kovboj sa bavil. – Teraz nebudeš mať ani chudú. Budeš len makať od svitu do mrku a za odmenu si môžeš otvárať hubu, koľko sa ti bude ráčiť. Na dôvažok môžeš opustiť rezerváciu a cestovať po svete.Indián vyvrátil prázdne vrecká. – Vieš mi povedať za čo?- Tak predaj ženu, leninovec. Kým zájde slnko za Rio Dunaj, aj tak bude moja. – A Kovboj vystrelil do vzduchu.Indián sa urazil a bola by sa verabože strhla aj bitka. Zamiešal sa medzi nich Šerif. – Už ťa mám, výtržník. Urobím poriadok. Ľudia ma zvolili...Kovboj sa zaškeril. – Hej, za moje prašule.- Čuš a ihneď opustí naše mestečko.- Nevyhrážaj. Odídem ja a ty padneš. Mám tu svoje pozemky.- A ja zasa moc. Privatizovali ste, my budeme naspäť znárodňovať. – Šerif sa zhlboka nadýchol. – Dostavník čaká. Pôjdeš. Tanečným krokom. Môj kolt ti bude hrať do tanca. Zaspievame si tú indiánsku ľudovú: Tri dni ma naháňali...Koniec je už na vás. Na záver len toľko, že mohlo sa to stať v našom mestečku, ale podobnosť s Divokým Západom je čisto náhodná.