Navrávačky (fejtón)

- Mara?! - ozval sa ležérnym hlasom. - Nóó, čo by si chcel, Ferinko? - Máš hodinky? - Mám, Ferinko. - A koľko ukazujú? - Pätnásť hodín, tridsaťšesť minút, osemnásť sekúnd. - Hm, takže sa ponáhľaš. - Prečo si to myslíš? - Lebo vieš presne, koľko je hodín. Aj Mara si strčila steblo trávy do úst. - Chcel by si niečo, Ferinko? Fero si svoje vybral z úst, obzrel ho a strčil naspäť. - Aj by som... Daj pobabrať. - Jajaj, Ferinko, nedá sa. Mamka zakázali. - Pchá, azda sa tvoja mamka v tom vyznajú? - Veru vyznajú. Vraj majú skúsenosti neúrekom. Chlapi pobabrú a nechajú tak. Mamka povedali. - No a čo. Je tam toho. Pobabrú. Od toho sa nezomiera... - Nie že tak, Ferinko. Pobabrú, nechajú a čo už s pobabranou ženskou? Ferinko, aj ja som žena. Fero si odpľul. - Dočerta, naozaj? - Veru som, Ferinko. - No nazdar. Ani som si nevšimol.- Otočil k nej hlavu. - Daj opáčiť, či je to pravda. - Nemôžem, Ferinko. Nemôžem. Ani opáčiť, ani pobabrať. Mamka tak vraveli. Fero sa postavil a ponaťahoval si telo. - Mara?! - Nóó, čo by si chcel, Ferinko? - Koľko ukazujú tvoje hodinky? - Čochvíľa budú štyri. - Jáj, takže sa neponáhľaš. - A kde by som sa, keď si tu, Ferinko? Fero si povytiahol nohavice. - Hádam sa budem ponáhľať ja. - A čože máš tak naponáhlo, Ferinko? - Pôjdem si pohľadať druhú. Takú, čo dá opáčiť aj pobabrať. Mara si vzdychla. - Keby bolo na mne, aj by som ti dala. Ale mamka povedali... - Čo ešte mamka povedali? Mara sa posadila. - Aby som sa čo najskôr vydala, lebo vraj som taká hlúpa, že si nikoho nenájdem... Čo je, Ferinko? Kam ideš? - Mara sa postavila a dupla nohou. - Ój, ja hlúpa! Ďalší odišiel.