Nič sa nedeje (fejtón)

Doma mám peklo. Kvôli Ferovi. Podľa mojej ženy sa mu darí. Žije si ako prasa v žite. V tomto spore sa pokúšam byť nestranný, i keď neviem, keď na jednej strane stojí Fero, ktorý hromadí majetky a na druhej moja žena, ktorá mu závidí. A za frasa neviem, na koho zvaliť vinu za peklo, ktoré sa rozpútalo v našej domácnosti.- Počúvaj, ty ozembuch! Tí Ferovci už majú hádam všetko. A my? My máme veľké...Prekvapene som na ňu pozrel a spýtal sa. – My máme niečo veľké?Zamyslela sa. – Hm, nie, pri tebe nemáme nič veľké. Ani malé. Pri tebe nemáme nič.- Ale máme, - oponoval som jej. – Máme spokojný život.Skoro ju vyvrátilo na dlážku. Zachytil som ju, aby si neublížila, keď nemáme ani ten koberec.- Tak ty hovoríš, že si spokojne žijeme. Podľa teba, keď sa terigám s nákupnými taškami v oboch rukách a zuboch a keď si chcem pozrieť televízny seriál, musím špehovať u susedov na prízemí, keď prší, tak si musím zobrať dovolenku, aby mi nerozmočilo jediné storočné topánky, tak ty tomu hovoríš spokojný život?! Čo si to za zviera.- Pozri, drahá, mne stačí, že vychutnávam každý deň s čistým svedomím... Večer spokojne líham, nič ma neťaží. A ráno zažívam nádherný pocit pri východe slnka. Je to väčší zážitok ako tvoje seriály.Žena si poklopala po čele. – Ty si dokonalý cvok. Ty tomu Ferovi vôbec nezávidíš? Ja sa od závisti až rozťahujem a tuším, že jedného dňa prasknem. A ty čakáš. Na čo čakáš?- Sadni si ku mne a čakaj tiež.Tak sme spolu čakali. Až prišla správa, že Fera z lakomosti porazilo.- Vidíš, platí stará pravda, - poznamenal som, - keď nejde o život, ide o... o nič nejde.Žena si už pri pohľade na mňa neklope prstom po čele.