Oči (fejtón)

S mojím dobrým kamarátom Ferom sa voľačo stalo. Prišla na to jeho žena. Všimla si, že jej mužíček čudne chodí, len sa potáca, vždy do niečoho narazí, rozbije, vyvráti a čo je najhoršie, nič nerobí. Minule mu nakázala nakrájať chlieb a v košíku našla prsty.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (15)

- Ty truľo, ty somár, ty politik! Čo ma provokuješ, há?! Počuješ? Otvor oči, keď sa s tebou zhováram.- Nemôžem. Bolia ma. Nič nevidím. - Keď ti jednu vypálim, už ich nikdy neotvoríš.- Pochop ma, naozaj nemôžem.Ferova žena sa zamyslela. – Fero, neuťahuješ si zo mňa? Lebo potom je to vážna vec. Radšej zabehni... hm, radšej sa dotackaj k lekárovi. Nech ťa dá do poriadku. Mám ťa rada, ale mrzáka chovať nebudem.Fero sa rozplakal a pobral do lazaretu. Išlo sa mu ťažko. Ľudia doňho vrážali, či on do nich a z každej strany počul posmech a nadávky. Padal, vstával, padal, až nakoniec pokračoval v ceste kolenačky.Keď sa dotiahol do čakárne, prestrašený sa stiahol do kúta. Odrazu začul milý hlas. – Čakáte k nám? – Sestrička ho uchopila za plece a voviedla do ordinácie. Aj lekárka bola milá. Nikto naňho nekričal, neposmieval sa mu, nenadával. Najprv otvoril jedno oko. Videl. Potom druhé. Zazrel usmievavú doktorku.Vyšetrovali ho, ale nič nezistili. Odišiel domov. Celý šťastný. Utekal na autobus, ktorý mu pred nosom ušiel. Ešte zazrel škodoradostné tváre nalepené na zadnom skle. Hneď sa mu zrak zhoršil.Ktovie, čo za strašnú chorobu ten môj kamarát Fero chytil.