Oslava (fejtón)

- Bola to myšlienka.Ferova žena si obzrela kŕdlik detí, aj ich spočítala, aj nahlas vymenovala. Potom sa pozrela na muža. – Hej, ty hlupák, také dieťa spolu nemáme.- Ani nemôžeme. Myšlienku nosím v hlave.- Vidíš, furt som ti hovorila, nešprtaj sa v nose, lebo sa ti do hlavy dostanú bacily.- Moji milí, čochvíľa k nám príde...- Neopováž sa. Nemáme čo do huby a ty pozveš...- Nový rok k nám zavíta.- Ešte že tak. Už som si myslela, že nové dieťa. A čo s tým novým rokom?- Predsa ho oslávime.Ferova žena upadla do mdlôb. Keď ju rodina druhou pollitrovkou prebrala, od dojatia sa začala chichotať.- Detičky, nastane koniec sveta. Posledná oslava sa u nás totiž konala, keď si ma váš otec bral. Potom to bolo len údolie žiaľu.- Čuš! Rozhodol som sa, že ukončím ten jednotvárny život, čo rok, to dieťa. Pre zmenu budeme vítať príchod Nového roku. Deti sa potešili. V kalendári zistili, že Nový rok príde už dnes o polnoci, tak im veľa času nezvýšilo. Fero dokonca opravil pokazené hodiny, aby vedeli, kedy sa rok zlomí. Ale hladký priebeh čakania narušilo búchanie na dvere. Do izby vbehol Arpád, Ferov kamarát.- Fero, hybaj, pomôž! Maľujem byt.- Ty si sa zbláznil! To musíš akurát na Nový rok?- Netrep! Nový rok bol predsa predvčerom.Žena bez upozornenia vybehla na Fera. – Ty starý lakomec. Tak oslavy. Padli na to všetky naše peniaze, tisíc korún, naše dvadsaťtri ročné úspory.Fero znechutene mávol rukou. – Bol celý, čistý, nepoškodený.- Kto? – nechápal Arpád.- Kalendár. Aha, tam visí. Našiel som ho pred dvomi rokmi. Ľúto mi bolo vyhodiť ho. Nerozumiem. Silvester je na každom 31. decembra. Jeho žena mu to vysvetlila váľkom. Možno si to už zapamätá.