Aj by som sa naňho vykašľal, je mi ho však ľúto. Každú voľnú chvíľu chodí do lesa a sám sa tam trápi. Je z toho na smrť. Jeho žena ma poprosila, aby som mu pomohol, lebo sa zodrie. Bola to čudná požiadavka, veď ani môj koníček nikoho nezaujíma.Raz som ho z diaľky pozoroval. Drel ako ruský mužík a ja som prišiel na spôsob, ako mu pomôcť. Fero rezal s obyčajnou oberučnou pílou. Podskakoval, ťahal raz z jednej, raz z druhej strany. Veru, zabilo by to aj koňa.- Ferinko, takto nemôžeš. Zničíš sa.Fero spotený, s vyplazeným jazykom si obzeral naukladané drevo.- Čo nejde. Ide. Staré vyhodím, nové doložím.- Fero, ak nechceš položiť život na oltár svojej vášne, musíš si kúpiť motorovú pílu.- Zbláznil si sa? Toľko peňazí nevyhodím.Neustúpil som a presviedčal ho ďalej. A aj presvedčil. Fero vrazil do motorovej píly všetky úspory. Mali ste ho vidieť, aký bol šťastný. Maznal sa s ňou, bozkával, aj líhal si s ňou do postele namiesto manželky. No nič sa nezmenilo. Chradol ďalej. Musel som opäť za ním do lesa.- Fero, ty nemehlo, motorovú pílu treba naštartovať, potom reže sama.- To viem aj ja, chyba je inde. Nezvýšili mi peniaze na benzín.Darmo ma mňa pozeral. Pomôcť som mu nemohol. Všetky peniaze vrážam do svojho koníčka. Alkohol je dnes drahý špás.
Píla (fejtón)
Mám kamaráta. Volá sa Fero a kradne drevo. Na tom by nebolo nič zvláštne, veď všetci kradneme. No on ho nepotrebuje a predsa kradne. Je to jeho koníček, vášeň. Je priam posadnutý túžbou po dreve. Celý byt na treťom poschodí si zapratal drevom. Jeho rodina musí spávať na balkóne. Keď som sa ho spýtal, k čomu je to dobré, tak mi len odvrkol, že drevo jesť nepýta, tak čo sa stariem.