- Ako vlastne žiješ?- Ako hroch.Nerozumel. Poškrabal som sa po bruchu. Týmto sa vždy koncentrujem. – Váľam sa v bahne a špine. Raz darmo, musím. Pozri sa lepšie okolo seba. Človek človeku...- Vlkom, - skočil mi do reči Ferino. Chcel sa vytiahnuť znalosťou porekadiel. Mávol som rukou.- Staré a neplatné. To bolo kedysi, keď ľudia boli k sebe ľudskejší. Teraz platí človek človeku sviňou. Každý žije len pre seba. Cudziemu nepomôže...Ťažkochápavý Fero ma zarazil. – Čo je to pomoc? Nikdy v živote som sa s ňou nestretol.A máme to tu. Fero bol dieťa svojej doby. Musel som mu to objasniť.- Niekto povie, potrebujem sa veľmi rýchlo dostať na stanicu. Máš bicykel, tak ho odvezieš. Chápeš? Človek si pred tebou iba vzdychol a ty si mu to želanie splnil. Toto sa volá pomoc. Pomáhajú len dobrí ľudia.O týždeň som stretol Fera. Odvádzali ho policajti.- Čo sa deje? – spýtal som sa Fera.Zlostne si ma premeral. – Ale si mi dal aj s tvojou pomocou. Prišiel som domov opitý a manželka vrieskala: To nie je život! Najradšej by som zomrela. Vyslovila želanie a ja som nechcel byť ani sviňa, ani vlk a tak som jej pomohol na druhý svet.Fera odviedli a ja rozmýšľam, či sú ľudia viac zlí alebo hlúpi.
Pomoc (fejtón)
Sedeli sme s mojím dobrým kamarátom Ferom pod schodmi. Utešenie lialo a to bol celkom dobrý úkryt. Daždivé počasie má niečo do seba. Zbavuje človeka starostí o také prízemné veci ako je hlad a aj hlad po sexe či peniazoch a dokáže naladiť na vznešené rozmýšľanie. Po hodine nezáväzného bľabotania Fero zaťal do živého a spýtal sa.