Reminiscencia na zimu (fejtón)

- Konečne, - uľavil si Fero, - dnes to trvalo o čosi dlhšie.- Jasné, veď je o päť stupňov chladnejšie ako včera. – Potom som rýchlo dodal. – Keď to pôjde takto ďalej, čoskoro sa zmením na ľadového vtáka.Postavil som sa. Zaprašťali mi kĺby.- Dávaj pozor, lebo sa zlomíš, - robil si o mňa starosť dobrý kamarát Fero.Poslúchol som ho. – Fero, to nie je život, to sú zamrznuté pomyje.Ferovi sa z očí vydriapali dve slzy. Skotúľali sa mu po dlhej tvári a keď spadli na zem, zvonivo cinkli a rozbili sa na drobné kúsky.Fero začal filozofovať. – Povedz mi, ktorý imbecil vymyslel ročné obdobia? Bol to sadista. Na jar, v lete i v jeseni nás rozmaznáva a potom bác do nás zimou a mrazom. A to ešte ani netušíme, či sa dožijeme tepla.- Teplo, - zašepkal som. – Čo je to teplo? Musí to byť niečo nádherné!Chvíľu sme sa opájali predstavou, aké je to žiť v teple. Fero sa hneď vrátil do plačlivej nálady.- Tá zima nielen že nás ničí fyzicky, ale rozbíja aj rodiny. Žena sa domáha manželských povinností. No v tej zime? Nie som zviera.- Fero, idem.Zaškeril sa. – Si naivný. Azda ťa doma čaká horúci radiátor?- Nejdem domov. Mám dve zamestnania. Keď pošlú faktúry za teplo, až sa mi spod zadku bude kúriť.Fero sa mi odvtedy neozval. Neviem, či nezamrzol, alebo sa stal neplatičom. Škoda, už sa ukazuje slniečko.