Rozprávka (fejtón)

Prisahám vám, je tam nádherne! Stretávate ľudí, ktorí sa celý deň usmievajú. Sú k vám milí, vždy ochotní pomôcť bez ohľadu na seba a vynaloženú námahu. Na tvárach im vidíte, že majú z toho potešenie.Predstavte si, v tom rozprávkovom svete som sa stihol aj oženiť. Bola to láska na prvý pohľad a čo je na tom najlepšie, vydržala až do konca. Mali sme aj deti. Venovali sme sa im, oni na oplátku rástli do krásy a rozumu. Neboli s nimi žiadne starosti. Môže si človek priať aj niečo viac?Každý deň bol pekný, ale najkrajšie aj tak boli nedele. Nikto nesedel pred televízorom, zatvorený v kruhu rodiny. Práve naopak. Ľudia otvárali dvere, vychádzali von a pozývali k sebe okoloidúcich. A nielen sused suseda. Ľudia sa túžili spoznať. Cítili k sebe spolupatričnosť. Veľmi ťažko sa odchádzalo z nedeľných posedení.Skúšal som uhádnuť, prečo je v tom rozprávkovom svete tak dobre. Príčin bolo hádam viac, ale jednou z hlavných bol spôsob riadenia štátu.Páni moji, spadli by ste na zadok. Zasadania parlamentu? Pastva pre oči a uši. Čo poslanec, to osobnosť. Ich prejavy sa vyznačovali jasnosťou, vecnosťou a múdrosťou. Ak ich sledoval nezasvätený človek, mal dojem, že sa tam politici nedelia na vládnych a opozičných. Vystupovali voči sebe ohľaduplne a to nielen v zákulisí, ale aj na verejnosti. V ich konaní nebol ani záblesk túžby po moci, podrazy, či špinenie kolegu poslanca. Nič také tam neexistovalo. V duchu som si hovoril: Byť tu prezidentom nie je žiadny kumšt...Odrazu sa slnko skrylo za mraky a ja som precitol. V ústach som mal pachuť. Zlostne som si odpľul rovno na chodník. V rozprávkovom svete by mi to ani nenapadlo. Nech idú rozprávky do hája!