Stolička (fejtón)

Zlom nastal, keď čítal na námestí noviny. Písalo sa v nich, že v Iraku vybuchla bomba. V jeho hlúpej hlave sa to pomotalo a začal vykrikovať, že tu o chvíľu vybuchne bomba. Ľudia spanikárili, pobehovali, aj zranení boli, až sa zistilo, že to len Fero vypustil poplašnú správu. Ľudia sa mu chystali poďakovať – kameňovaním. Vyzeralo to s ním zle. Fero mlel dookola svoje, že to on nepovedal, že nevie, kto to zakričal. Keď ho ľudia usvedčili, tak sa opäť vyhováral, že hovoril len to, čo čítal, ale netuší prečo to novinári napísali.Ľud na námestí zúril a žiadal si jeho život. Priniesol som mu stoličku a vytisol ho na ňu. Vrčal som mu do ucha.- Ty blázon, priznaj sa a dodaj, že to bola tvoja chyba, inak ťa čaká istá smrť!Musel byť veľmi preľaknutý, keď zo seba vysúkal: - Áno, bol som to ja. Je to moja vina.A čuduj sa svete! Ľudia mu zatlieskali a v pokoji sa rozišli. Dojatého Fera som stiahol zo stoličky. Utrel si slzu a objal ma.- Kamoš, môj, nič na tom nie, keď sa priznáš. Zažil som nádherný pocit.Keď som chcel odísť, zadržal ma. – Môžem si stoličku vziať?- Načo ti bude?- Keby som znova chcel zatĺkať, zvaľovať vinu na druhých, tak sa na ňu postavím a hneď poviem pravdu. Je to zázračná stolička.Dostal ju. Má ju doma odloženú na čestnom mieste.