Úplatky (fejtón)

Trpí aj taký Fero. Našiel som ho doma so zronenou tvárou a zlomenou nohou. Utešene zavíjal. Nie od radosti, on kňučal od bolesti.- Si normálny? Oboril som sa naňho. – Bež zaraz k lekárovi.Fero prstom ukázal na zlomeninu. – Si vtipný.- Nemyslel som to doslovne, no musíš, keď nechceš zomrieť.- Nechaj tak, aspoň sa pominiem bez chodenia.- Ale prečo, Ferinko?- Lebo nemám peniaze, preto.- Nepotrebuješ, platí za teba poisťovňa.- Čo z toho, keď fungujú úplatky.- Pletieš si podplácanie s vďakou. Raz som bol na operácií. Bolela ma hlava. Pekne sa o mňa postarali, dal som bonboniéru, a oni ma operovali. Úspešne. Nič ma nebolí. Od radosti nad bonboniérou mi vyoperovali celý mozog. Tuším to bolo pred desiatimi rokmi.- Jasné, vtedy stačila aj bonboniéra. Ale medzitým všetko zdraželo. Zmĺkli sme a dumali. Fero prehodil. – Ach, jáj, koľko mám na sebe zbytočností: ruky, nohy, hlavu... Keby som si to všetko dal odstrániť dávno, vyšlo by ma to lacnejšie. Dnes kvôli zdraviu prídem aj na mizinu.Čudnú dobu to žijeme. Odborníci sa hádajú, kto je horší, či ten, kto úplatok dáva, či ten, čo berie. Nikto si však nespomenie na hlupáka, ktorý peniaze vymyslel.