Vírus lásky (fejtón)

Keď niekoho počujem hovoriť o láske, ako po nej túži, nemôžem si pomôcť, ale vždy si spomeniem na Ferovu ženu v obchode. Kupovala si topánky. Boli skutočne krásne. O tom potom. Lenže ona chcela šestky. Neodradila ju ani cena ani námietky predavačky. Bola ako bez rozumu. Neustále omieľala, že po nich túži. A jej túžbu nezvrátila ani informácia, že najväčšie majú o dve čísla menšie ako nosí. A namojdušu, aj si ich odniesla. Doteraz nechápem, na čo jej boli. Láska je háklivý tovar. Rýchlo podlieha skaze. Môj dobrý kamarát Fero sa ženil z lásky. Trdlo! Tak mu treba. Najprv samé cukru a keď láska vyšla navnivoč, tak sa častovali: Ty jeden... ty taká a onaká..., ani papier by to nezniesol, čo museli ich uši. Hovorím vám, láska život komplikuje. Len sa lepšie prizrite: sebe, svojim najbližším príbuzným, známym i neznámym. Hnali sa za láskou, dobre že si nedolámali nohy, džgali sa ňou, napchávali si láskou hlavu, ústa, srdce, žalúdok... A nakoniec skončili niekde v kúte, bledí, s uslzenými očami, dáviac - ako sa pokúšali zo seba dostať pokazené zvyšky lásky. Ej veru, neje sa ona pažravo. Ak už, tak s mierou, opatrne, načim ju zalievať, pestovať. Nehovorím, že sa niekomu, kto to s ňou vie, nepritrafí, že s láskou žije do smrti. Sú takí. Dokonca sa o nich hovorí, že ani smrť si ich nechce zobrať, lebo sa bojí ich láskavého srdca. Ale takých ľudí je veľmi málo. Nuž a čo s takými, ktorým sa také niečo nepritrafilo? Núkajú sa im iné slasti: dobré jedlo, mladé ženy(švárni muži), rýchle autá... Ojojój, oplatí sa žiť aj pre iné!Upozornenie! Tých, ktorí ste si zobrali moje slová k srdcu, musím varovať. Aj napriek vašej enormnej snahe, vždy ostávate potenciálnymi nositeľmi vírusu zvaného láska. Ešte nikto nevynašiel stopercentný liek proti nej.