Voľby (fejtón)

Ferino zhromaždil rodinu. Mädlil si ruky a vyhlásil. – Milí moji, skončila doba pracovných povinností, zdravotných problémov, bezuzdných zábav. Všetko musí stranou. Pred nami je jeden z najkrajších okamihov, ktoré postretli ľudstvo. Blíži sa akt voľby do parlamentu.- A ja, že budeme mať dvadsiateho štvrtého súrodenca, - zafrflal ktorýsi zo starších synov.Matka mu hneď jednu vyťala. Slabé zaucho. Silné šetrila pre Fera. – Ty hňup! Doma politizovať nebudeš.Fero sa nezľakol. Spravodlivý hnev mu nafúkol hruď, takže vyzeral ako Quasimodo s hrbom na prsiach.- Ja vašu mater, vy ignoranti! Ak je vám život milý, tak sa neopovážite ignorovať túto dôležitú a významnú chvíľu. Volieb sa zúčastnite všetci nad osemnásť rokov.- A koho musíme voliť?- Na tom nezáleží. Strán je neúrekom, máte z čoho vyberať.- Práveže nie. Je ich síce veľa, ale všetky sú na jedno kopyto, - oponovala matka.- Čertovo, - pridali sa deti. A začali hučať.Každý by sa zľakol, no nie Fero. Ak išlo o takú posvätnú vec akou sú voľby, nebál sa nikoho a ničoho. Ani presily detí, ani manželky. Odpásal si opasok, spadnuté nohavice odkopol pod skriňu a vrhol sa na najbližších. Sprvu sa ozýval plač, ktorý rýchlo prešiel do skandovania: - My chceme ísť k voľbám. Nech žijú voľby!Fero prestal a spokojne si odhrnul spotené vlasy z čela. Deň volieb prišiel nečakane, hneď po predchádzajúcom nevolebnom dni. Avšak Ferovu rodinu nezaskočil. Do volebnej miestnosti prišli trochu neskôr, zdržali sa, lebo si poplietli volebnú urnu s urnou spopolneného suseda. Ale našťastie odvolili.Večer sa všetci zišli v obývačke. A hneď frflali. – No nebolo to bohviečo, nič veľké. Žiadny zážitok.Fero sa spokojne usmieval. – Jasné, že voľby sú o ničom. Majú však jednu výhodu. Dávajú nám legitímne právo nadávať politikom. Už sa teším, ako sa mi bude štyri roky z huby prášiť.Tešila sa celá rodina a už neľutovali, že šli voliť.