Vrah (fejtón)

To Fera nahnevalo. Keď sa zlostí, je zlý a nebezpečný ako tiger. Zvolal rodinnú radu. Predniesol na nej susedovu urážku. Všetci, starí i mladí sa ňou cítili dotknutí. Za starú mamu.- Nenecháme to tak, -predniesol Ferov otec. – Zmyjeme urážku. Vyhlasujem krvnú pomstu. Suseda musíme zniesť zo sveta.Ferovmu otcovi sa to vyrieklo ľahko. Problémy nastali až potom. Možno si to neskôr uvedomil, ale slovo nechcel stiahnuť späť. A tak sa pustili do prípravy vraždy.- Jeho život ukončíme násilne, - predniesla senilná otcova sestra. Bolo to jasné aj Ferovi, veď výsledkom vraždy je vždy násilné ukončenie života. Nevedel si predstaviť, žeby za ním prišli a pekne ho poprosili, či by nebol taký láskavý a nezomrel, lebo to chce Ferova rodina.Chceli sa s niekým poradiť. Násilníkov bolo plné mesto, ale každý si svoje metódy a postupy chránil. Šetrením vo vlastných radoch prišli na to, že nikto z nich ešte nevraždil. Boli sklamaní. Záchrannú cestu im ponúkol päťročný Ferov bratanec. Vraj si majú pozrieť rozprávku, nejaký film, či správy z domova a zo sveta. Tak sa celý týždeň školili. Pred televízorom. Vrážd a násilia tam bolo teda požehnane. Fero sa občas pristihol, že si nakúka do topánok, či nie sú plné krvi.- Túto fázu by sme mali za sebou, - ukončil školenie starý otec.Nasledovala praktická príprava – spôsob vraždy. Najprv padol návrh na samopal. Neprešiel. Potom na pištoľ s tlmičom. Neprešiel. Potom na plastickú trhavinu. Neprešiel. Nič z toho doma nemali. Tak ktosi navrhol kuchynský nôž. Ten vlastnili, ale nemohli ho použiť, nemali by čím krájať chlieb. Celú rozpravu ukončil starý otec.- Ozaj, čo sa urážame? Keď si dobre pamätám, babka sa naozaj nevedela korčuľovať.Všetkým sa uľavilo. Darmo, skutočnosť je trochu iná ako vo filmoch a stať sa vrahom je pre obyčajného televízneho diváka veľmi ťažké.