A jedlo je droga. Len raz okoštujete a potom musíte furt. Nie je to lacná záležitosť. Fero má z návykových látok najradšej zemiaky. Poznáte ich. Sú to také malé guľaté potvory, ktoré ktosi nasadí do zeme. Potom na nich prší, svieti slnko a na jeseň ich iní ľudia vyzbierajú.Fero miluje toto ročné obdobie. Vtedy sa zemiaky povaľujú po poliach. Aby nezhnili, tak sa ich Fero vybral ratovať. Ale prekazil mu to predseda.- Fero, čo to robíš? Nie sú tvoje. Ty si ich nesadil.- A ty azda áno? Nikdy som ťa nevidel. Si rasista, aby si vedel. Ja nemôžem a druhí hej.Predseda bol pripravený brániť svoj majetok. Zapískal na píšťalke a nasledovala naháňačka. Strážcovia so psami a puškami sa pustili za chudákom Ferom. Naháňačka ako vystrihnutá z filmu. Aj taká dramatická. Akurát, že celkový obraz pokazili obyvatelia neďalekej osady. Prestali so zberom a spokojne sa chechtali.A tak sa Fero na beh vykašľal. No nepomohlo mu to. Stále bol závislý na jedle. Lenže on fiškus tento problém vyriešil po svojom. Preorientoval rodinu na trávu. Niečím museli naplniť žalúdky. Vybrali sa nakosiť si zásoby na celú zimu. Išli skratkou cez pole. Deti zaostávali a padali. Fero sa nazlostil.- Nič tu na mňa nehrajte. Padáte od lenivosti.- Mýliš sa, otec, potkýname sa o zemiaky. Vyzbierali ich neporiadne. No nie je toho škoda?- Nestarajte sa. Nesadili ste, nie sú vaše.
Zemiaky (fejtón)
Nech sa na to pozriem ako chcem, môj kamarát Fero je čudný chlapík. Lebo má čudné spôsoby. Len si to predstavte, aký má hlúpy zvyk. On vám každý deň musí jesť. Akoby nestačilo raz do roka. Nechápem, že mu chutí, keď to robí najmenej trikrát do dňa. Ale keby také kúsky vystrájal sám. No on to naučil celú svoju rodinu.