Zvieratá (fejtón)

- Fero, nespí! – zavrčal som na kamaráta.- Čo je, čo sa robí? – vyzvedal rozospatý. Ľudia, ktorí stáli pred našou klietkou, ožili.- Aha, ako pekne zamrmlal.- Hej, macko, postav sa na zadné! – vykrikovalo dieťa s lízankou v ústach.-A ty sa postav na uši, - zavrčal som otrávene. Obrátil som sa na Fera. – Občas mi lezú na nervy svojimi hlúpymi rečami.- Aj mne. –Fero sa zdvihol a odkráčal k nádrži s vodou. Napiť sa.- Fero, - oslovil som ho. Nepočul ma. Nuž som sa k nemu doterigal a priateľsky ho ťapol labou po hlave. V tom okamihu sa spoza mreží ozval hurónsky krik a potlesk.- Fero, včera sa kŕmiči bavili, že dnes má prísť nejaké veľké zviera. Chce investovať peniaze a ak budeme dobrí, dostaneme zvýšený prídel žrádla.Fero sa poškrabal za uchom. – Hm, zasa od nás chcú, aby sme šaškovali a zakryli ich neschopnosť. Bez nás sa fakt nezaobídu. Za žrádlo sa predám, o tom potom, len aby si nevymysleli aj horšiu zábavku.- Akú?- Bárs poľovačku na medvede...Nemám rád morbídne debaty, tak som sa radšej odšuchtal na druhú stranu klietky. Jedna žena mi hodila krajec chleba. Zafúľaný, obhryzený.- Fuj, neporiadnica, to mám žrať? No u vás doma to musí vyzerať, ti poviem. Horšie ako v kozom chlieve.A tak si žijeme každý deň. Ľudia nás kŕmia odpadkami, pokrikujú, nadávajú nám, dráždia nás... A pre nič za nič. Dvíha sa mi z nich žalúdok. Veď sú horší ako my, zvieratá. Našťastie, keď máme toho plné zuby, vrátime sa s Ferom do brlohu.