Precestoval Európu, aby sa oboznámil s jej kultúrou a technikou a čo najviacej z toho priviezol naspäť do Ruska. O návšteve si zapísal do svojho denníka jedinú vetu : Byli sme v Prešpurku. Historici sa domnievajú, že Bratislavu navštívil najmä preto, aby sa oboznámil s tunajšími lodenicami na riečne lode. V Rusku boli podobné vo Voroneži, ale bratislavské vyrábali lepšie lode. Po Európe cestoval inkognito a hoci každý vedel, že je to ruský cár, s rakúskym cisárom Leopoldom I. sa stretol na maškarnom plese a o cárovi Petrovi Veľkom sa rozprávali v tretej osobe. Informácie o Petrovej návšteve v Bratislave a o jej historickom kontexte si možno prečítať v knihe historika Pavla Dvořáka Zlatá kniha Bratislavy. Bratislava nemá vo svojich análoch veľa návštev významných historických osobností. Zrodila sa myšlienka umiestniť v Bratislave pamätnú dosku o Petrovej návšteve. Bolo treba príslušné úradné povolenia a peniaze. Peniaze prišli z ruských kultúrnych fondov. Pamätnú dosku vyrobil slovenský sochár Alexander Bence. Zobrazuje profil Petra Veľkého, motív lode a siluetu bratislavského hradu. Nápis v slovenčine, v ruštine a v nemčine hovorí, o čom je tabuľa. V polovici októbra tabuľu upevnili na bočnej stene Slovenského národného múzea. To stačilo .týždňu, aby venoval číslo proti umiestneniu tabule. Na tému sú v čísle štyri články a sú napísané tak, aby nasledovalo odstránenie tabule a prípadne potrestanie osôb, ktoré povolili jej umiestnenie na stene Slovenského národného múzea. V článkoch sú aj pochybnosti, či vôbec Peter I. v Bratislave bol. Nuž, Martin Mojžiš, zhodujú sa v tom historici ktorí sa témou zaoberali a je o tom záznam v Petrovom denníku. Anonymného Rusa nemali dôvod prijímať bratislavskí mestskí a hradní páni.
Autor ďalej nazýva sprostosťou, keď organizátori odhalenia pamätnej tabule napísali na pozvánku, že cieľom Petrovej návštevy bolo oboznámiť sa „s majstrovstvom slovenských staviteľov riečnych lodí“. Martin, ale veď v 17. storočí asi už Slováci existovali a väčšinu radových robotníkov v lodeniciach tvorili Slováci, nie ? Vyplýva to zo štruktúry obyvateľstva vtedajšej Bratislavy a okolia. Autorom vadí, že na odhalení tabule sa zúčastnil ruský režisér Nikita Michalkov, pretože podporuje Vladimíra Putina. Pripomeniem, že Michalkovov film Unavení slnkom získal v roku 1994 Oskara. V štýle .týždňa im už vadí KHL aj osvetlenie pylónu na Slavíne. O výbere budovy pre umiestnenie tabule napíšem iba toľko, že na začiatku prichádzali do úvahy viaceré budovy, až postupne metódou kolektívneho rozhodovania padol výber na bočnú stenu Slovenského národného múzea. Návrh na budovu pochádza zo slovenskej strany. Bojím sa pomenovať, kto sa zúčastnil na rozhodovaní, pretože atlantickí komunisti z .týždňa by boli schopní podniknúť kroky, aby ich vyhodili zo zamestnania.
Peter I. je veľká postava európskych dejín. Práve on nasmeroval Rusko na európsku kultúru, technológie, organizáciu. Sú Slováci, ktorí sú hrdí na to, že Peter I. navštívil naše mesto. Považujú za primerané, ak Petrovu návštevu pripomenie v Bratislave pamätná tabuľa. Články v .týždni by boli smiešne, keby neboli smutné.
Tento text píšem s obavami. Peter I. na svojej ceste po Európe bol tak nadšený všetkým európskym, že priniesol do Ruska holandskú zástavu, pozmenil poradie farieb a bielomodročerveú trikolóru urobil ruskou zástavou. V 19. storočí túto ruskú zástavu prevzali slovenskí štúrovci a tak sme prišli ku našej trikolóre. Aby sa nestalo, že budúce číslo .týždňa navrhne, aby sa Slovensko vzdalo svojej zástavy.
