Pri zbieraní podpisov na podporu mojej kandidatúry sa nájdu ľudia, ktorí mi vytýkajú, že som rozbil JRD. Keď ich žiadam aby uviedli aspoň jeden konkrétny príklad družstva, čo zaniklo za mojej vlády, odpovedia, že všetky, no nevedia uviesť žiadne konkrétne. Po 20-tich rokoch mýtu ma to naštvalo a začal som zbierať konkrétne údaje o počte JRD na začiatku a na konci mojej vlády. Sám som bol prekvapený, keď som zistil, že počas mojej vlády družstvá nielen že nezanikali, ich počet sa naopak zvýšil. Ako sa to stalo?
Na začiatku 80-tych rokov minulého storočia komunistické vlády začali robiť politiku zlučovania družstiev. Spočívala v tom, že jednotné roľnícke družstvá z dvoch-troch, štyroch dedín zlúčili do jedného. Udialo sa to bez reálneho súhlasu družstevníkov z jednotlivých družstiev, ale čo si už vtedy mali počať, keď to bolo rozhodnutie komunistickej strany a vlády. Keď prišla sloboda v novembri 1989, zlúčené veľké družstvá sa začali otriasať, pôvodné menšie družstvá v jednotlivých dedinách sa znovu oddeľovali od zlúčených a začali hospodáriť samostatne. Tento proces sa udial na základe rozhodnutia členských schôdzí družstiev a vláda do neho nezasahovala. V podstate to bol zdravý proces, pretože zlúčené družstvá ešte neboli stabilizované a hospodárenie na menších družstvách – až na výnimky – bolo efektívnejšie. V každom prípade bola to vôľa obyvateľov jednotlivých obcí a družstevníkov.
Podľa štatistických ročeniek Slovenskej republiky v roku 1990 bolo 680 poľnohospodárskych družstiev, ale v roku 1991 ich už bolo 827 a na konci roku 1992 dokonca 1025. Počet jednotných roľníckych družstiev rástol ešte aj v roku 1993 a začal klesať až od roku 1996. Aj finančná podpora JRD bola v dobe mojej vlády najvyššia. V roku 1992 išlo do poľnohospodárstva 12 miliárd Kčs, z toho prevažná väčšina do JRD, pretože tie obhospodarovali najväčšie poľnohospodárske plochy. V roku 1993 to už bolo iba 9 miliárd Kčs.
Klesanie počtu poľnohospodárskych družstiev od roku 1996 malo viaceré dôvody. Prispôsobovanie družstiev novým ekonomickým podmienkam postupovalo pomaly a mladí poľnohospodárski inžinieri prichádzali do družstiev iba postupne. Ale bola aj iná príčina. V novembri 2012 vyšiel na blogu SME článok pod názvom „Čarnogurský nerozbil družstvá“. Autor v ňom píše, že niektorí starí predsedovia JRD mali doslova záujem priviesť JRD do krachu. Z krachujúceho družstva potom kúpili hodnotnejšie budovy, techniku, družstvo transformovali na rôzne s.r.o., pôdu mali akože prenajatú od pôvodných družstevníkov. Pokračovali vo vedúcich pozíciách teraz už obchodných spoločností a hospodárili najmä vo svoj prospech. Je nad moje sily zisťovať, koľkí predsedovia družstiev zo začiatku 90-tych rokov boli na konci 90-tych rokov konateľmi už súkromných spoločností hospodáriacich na tej istej pôde alebo aspoň jej veľkej časti.
Zatiaľ zostanem iba pri dvoch číslach: na začiatku mojej vlády bolo na Slovensku 827 poľnohospodárskych družstiev, na konci 1025 družstiev. Ak by chcel niekto do „rozbíjania družstiev“ zahrnúť aj rozpad zlúčených družstiev naspäť na pôvodné družstvá, nech to ide povedať obyvateľom dedín, ktoré sa takto vrátili ku svojim pôvodným družstvám. Ale utekať musí potom sám.
V roku 1995 bolo na Slovensku len asi 3 500 súkromne hospodáriacich roľníkov. Oproti počtu členov družstiev to bol takmer zanedbateľný počet. Je pravda, že v priemere hospodárili efektívnejšie ako družstvá, ale to je už širší problém individuálnej iniciatívy.
Úplne na záver. Ja som tiež členom Poľnohospodárskeho družstva Bratislava - Vajnory. Po mame sme zdedili (päť súrodencov) jeden či dva vinohrady a nikdy sme sa nepokúšali vybrať ich z družstva, ktoré mimochodom patrilo vždy medzi úspešné. Som hrdý, že som členom úspešného poľnohospodárskeho družstva.
