Profesor Zubov patrí ku skupine ruskej inteligencie, ktorá už začiatkom 90. rokov chcela previesť radikálnu očistu Ruska od pozostatkov boľševizmu. Takéto snahy veľmi povzbudil návrat Alexandra Solženicyna z emigrácie do Ruska v roku 1994. V najlepšej ruskej tradícii nemohli v tom chýbať nové Dejiny Ruska 20. storočia. Andrej Zubov vytvoril akúsi redakčnú radu projektu nových Dejín Ruska. Do skupiny patril spočiatku aj Alexander Solženicyn, ale neskôr od projektu odstúpil. Andrej Zubov to vysvetľoval tak, že pre Solženicyna rozpracovávanie projektu málo rešpektovalo ruské štátne záujmy už pre budúcnosť. Projekt pokračoval bez Solženicyna a v roku 2009 vyšli dvojdielne Dejiny Ruska 20. storočia. Andrej Zubov je vedúcim autorského kolektívu. Dejiny sa odlišujú od iných dejín Ruska 20. storočia, ktorých vyšlo v Rusko nemálo, svojim nemilosrdným odhaľovaním všetkých zločinov komunizmu v Rusku a ich historickým pomenovaním.Všetkých 1800 strán vo dvoch dieloch sa mi ešte nepodarilo prečítať. Takmer každá strana obsahuje historické zaujímavosti, ktoré u iných ruských autorov poznačených komunistickou výchovou nenájdeme. Aj na nás sa dostáva.
V januári 1920 československé légie odovzdali Červeným v Irkutsku admirála Kolčaka, donedávna hlavného veliteľa ruskej protiboľševickej armády, ktorý sa uchýlil pod ochranu légií. Červení Kolčaka zastrelili a mŕtvolu hodili do Angary. Na vražde cárskej rodiny 17. júla 1918 v Jekaterinburgu sa s najväčšou pravdepodobnosťou zúčastnil aj Imre Nagy, v roku 1956 ospevovaný šéf maďarských komunistov. Veľký teror v roku 1937 začal tak, že v januári 1937 vyšli výsledky sčítania obyvateľstva Sovietskeho zväzu. Medzi otázky sčítania Stalin osobne nariadil zaradiť aj otázku o náboženskom vyznaní, resp. ateizme. Výsledky sčítania ukázali, že 56 % obyvateľov Sovietskeho zväzu nad 15 rokov sa považovalo za veriacich. Stalina to rozzúrilo. Dňa 2. júla 1937 politbyro komunistickej strany prijalo rozhodnutie o začatí masových represií. Od júla 1937 do polovice roka 1938 bolo popravených 106 800 duchovných ruskej pravoslávnej cirkvi a ich rodinných príslušníkov. Údaj pochádza z rehabilitačnej komisie pri prezidentovi Ruskej federácie. Rozbehnutý valec represií potom zachytával aj ďalších ľudí, nie iba duchovných pravoslávnej cirkvi a Stalin ho využil na takmer kompletnú obnovu komunistickej elity.
V aktuálnej operácii Krym zaujal Andrej Zubov kritické stanovisko voči oficiálnej ruskej politike. Z toho, čo priniesla tlač, možno usudzovať, že v zabratí Krymu vidí riziko vojny medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá by úplne rozdvojila tieto dva bratské národy. Ako historik sa pozerá na veci „sub specie aeternitatis", z hľadiska večnosti. Pri takomto pohľade je dôležitejšie, aby sa medzi Rusov a Ukrajincov nevyryla hlboká brázda spôsobená vojnou a zabíjaním ani za cenu ponechania Krymu Ukrajine.
Z toho, čo publikovala tlač o vyjadreniach Andreja Zubova ku Krymu, nemožno vydedukovať, čo si prof. Zubov myslí o téze Zbigniewa Brzezinského, že pred Ruskom stojí dilema jedinej alternatívy. Alternatívou je prijatie západných politických a ekonomických pravidiel, ktoré však povedú k ďalšiemu rozpadu Ruska. Azda sa to od Andreja Zubova dozviem na najbližšom zasadnutí Valdajského klubu.
