Pred 25 rokmi skončil zatiaľ posledný veľký pokus vysvetliť svet a organizovať život na zemi inak než podľa Božích príkazov. Skončil žalostne, naprostým krachom, ale podľa Čiernej knihy komunizmu zanechal za sebou 100 miliónov ľudských obetí. Pritom komunizmus sa vydával za vedecké usporiadanie spoločnosti a náboženstvo pod ťarchou vedeckých poznatkov behom dvoch generácií odumrie. Takto nás učili ešte na strednej aj na vysokej škole. Dejiny a zánik komunizmu však ukázali aj intelektuálnu prevahu veriacich v Boha nad veriacimi v Karla Marxa. Keď si prečítame základné dokumenty 19. Storočia – Manifest komunistickej strany a encykliku Rerum Novarum pápeža Leva XIII. východzí popis položenia robotníkov je takmer rovnaký. Manifest komunistickej strany aj encyklika Rerum novarum popisujú položenie robotníkov ako takmer otrocké, sú vystavení svojvôli zamestnávateľov a žijú v nedôstojných podmienkach. Ale kým Manifest komunistickej strany ako riešenie navrhuje revolúciu, diktatúru proletariátu, plánované hospodárstvo, encyklika Rerum novarum navrhuje spoluprácu štátu a odborov a pomoc cirkvi. boli sme svedkami, že marxistický návrh riešenia úplne skrachoval. V škole ma učili ešte iný pokus nahradiť Boha. Namiesto Boha marxistickí učitelia a vedci dosadili hmotu. Pomohli si starou poučkou Giordana Bruna, že hmota je večná a nekonečná. Táto poučka im však bránila prijať teóriu veľkého tresku. Hmota totiž nemôže byť súčasne aj večná aj nekonečná. Nanajvýš môže byť večná, ale potom nie je nekonečná alebo je nekonečná a potom nemôže byť večná. Dalo by sa vymenovať ešte veľa nezmyslov onej vedecky organizovanej spoločnosti. Napr. odpor proti satelitnej televízii, neuznávanie kybernetiky, neuznávanie znečistenia životného prostredia a mnohé iné. Nad marxizmom sme zvíťazili.
My, ktorí sme prežili východný blok a útok na kresťanstvo z pozícií tzv. vedy, s určitým údivom pozorujeme ako sme sa ocitli v prostredí, ktoré sa snaží zorganizovať svet na základe podivne chápaných ľudských práv. Ľudské práva už nemajú byť práva, ktoré sa ustálili po stáročia na základe prevládajúceho náboženstva a národnej kultúry. Ľudské práva sa majú vyvíjať a platiť tie, ktoré umne spropaguje niekoľko sto aktivistov občianskych organizácií existujúcich menej než desať rokov. Prepúšťajú zo zamestnania ľudí už nie za návštevu kostola, ale letušku za nosenie krížika na krku, učiteľov, ktorí by nechceli vyučovať poslednú teóriu gender. Keď o tom všetkom čítam v novinách alebo sledujem to v médiách, počúvam ľudí, ktorí takto boli postihnutí, hovorím si, že to som už predsa zažil za komunizmu. Ako advokát som za komunizmu zastupoval zdravotnú sestru, ktorej hrozilo prepustenie zo zamestnania, pretože odmietla asistovať pri potrate. Ako advokát som zastupoval lekára – gynekológa, ktorý odmietol vykonať potrat a za to dostal výpoveď zo zamestnania. Vtedy si hovorím : toto sme zažili a zvíťazili sme. Pokračujem a hovorím si, že nad súčasnými pokusmi zorganizovať svet mimo príkazov Sv. písma taktiež zvíťazíme.
