Ich počet neustále narastá. Minulý rok to boli desaťtisíce mesačne v lete, tento rok sú to státisíce mesačne. Celá vnútorná rétorika Európskej únie sa sústreďuje na vnútenie kvót pre jednotlivé štáty. Podľa tohto riešenia v Bruseli stanovia kvótu migrantov, ktoré sú jednotlivé členské štáty povinné prijať na svoje územie. Kvóty sa z mesiaca na mesiac zvyšujú. Napríklad Slovensko malo začiatkom leta prijať asi 500 migrantov, teraz je to už asi 1200. Koľko by to bolo na budúci rok nikto nevie povedať. Politici Európskej únie sa však starostlivo vyhýbajú pomenovať príčiny prílevu migrantov. Hlavnou príčinou sú vojny, ktoré na Blízkom východe rozpútavali Spojené štáty za účinnej pomoci Európskej únie. Francúzsky predseda vlády Manuel Valls označil prílev migrantov za európsky problém, s ktorým si jednotlivé štáty neporadia, ale nepovedal, že prílev pomohlo rozpútať Francúzsko prezidenta Nicolasa Sarközyho, ktoré v roku 2011 zasiahlo do lýbijskej občianskej vojny, pomohlo zvrhnúť Muammara Kaddáfiho a rozvrátiť lýbijský štát, odkiaľ sa teraz plavia tisíce migrantov do Európy. Slovenský predseda vlády Róbert Fico na schôdzi predsedov vlád Vyšegrádskej štvorky v Prahe sa odvážil požadovať označenie príčin migrácie do Európy, ale sám pomenoval iba Sarközyovské Francúzsko, na označenie Spojených štátov mu už odvaha nestačila. Nikto z európskych vládnych politikov neoznačí za zdroj migrácie západnú podporu občianskej vojny v Sýrii. Taký politik by sa vo vládnej funkcii dlho neudržal.
Označenie príčin migrácie do Európy je začiatkom riešenia problému migrácie. Spojené štáty stáli na začiatku masovej migrácie do Európy, ale teraz vidia migráciu ako výlučne európsky problém. Občas nám pošlú povzbudivé slová (Hillary Clintonová), že Európa migráciu zvládne. Neschopnosť Európy pomenovať príčiny migrácie odhaľuje jej vnútornú slabosť. Predsa príliv neozbrojených migrantov nikdy v dejinách nebol schopný otriasť veľkými štátmi. Ale Európska únia sa pod prílivom migrantov otriasa a vymýšľa riešenia (systém kvót), ktoré príliv migrantov len zvýšia. Svoju negatívnu úlohu v občianskej vojne v Sýrii chce azda ospravedlniť väčšou ochotou prijímať utečencov zo Sýrie. Migranti to už zistili a pragmaticky využili. Za utečencov zo Sýrie sa označujú aj utečenci z iných blízkovýchodných krajín. Neschopnosť európskych politikov pomenovať príčiny migrácie súvisí s ich neschopnosťou vymaniť sa z liberalistickej ideológie prameniacej najmä na východnom pobreží USA. Podľa tejto ideológie svet sa má usporiadať tak, aby sa neustále rozširovala najdokonalejšia čiže americká demokracia. Akýsi trockizmus naruby. Lev Trockij chcel rozširovať komunistickú revolúciu do celého sveta, novodobí trockisti chcú rozširovať americkú demokraciu do celého sveta. Na nadvládu tejto ideológie už Európa raz doplatila. Pred vypuknutím ostrej fáze vojny v Juhoslávii chorvátsky prezident Franjo Tudžman a srbský prezident Slobodan Miloševič sa predbežne dohodli na rozdelení Juhoslávie podľa národnostných a náboženských hraníc. Dohoda by ušetrila Juhosláviu a Európu krvavej vojny. Dohoda však nezapadala do západnej ideológie rozdelenia Juhoslávie podľa dovtedajších administratívnych hraníc, nemohla sa uskutočniť a nasledovala krvavá vojna, ktorá zanecháva tiene doteraz. Pri terajšej európskej debate o kvótach migrantov pre jednotlivé štáty slovenský predseda vlády Fico oznámil, že ak sa majú prijať kvóty, Slovensko prijme v rámci kvóty len kresťanov z Blízkeho východu. Tí sú Slovensku predsa len kultúrne najbližší a najľahšie sa integrujú do slovenskej spoločnosti. Aké protesty vyzvali jeho slová v slovenskej liberálnej tlači! Potom sa Slovensko zaradilo do spoločnej línie Vyšegrádskej štvorky, ktorá odmieta systém povinných kvót ako celok. Či by systém kvót riešil problém je otázne aj z iného hľadiska. Maďarský predseda vlády Viktor Orbán správne povedal v Európskom parlamente, že migračný problém ja najmä nemecký problém, pretože všetci migranti sa chcú usadiť v Nemecku ako v krajine s najvyššou životnou úrovňou. Nikto z nich nechce žiť v Maďarsku, Slovensku, Poľsku či v ďalších krajinách. Ak by aj v rámci kvót ich prijali v iných členských krajinách EÚ, pri prvej príležitosti sa presťahujú do Nemecka, prípadne ešte do Veľkej Británie. Či sa Poľsku, Česku, Slovensku a Maďarsku podarí vzdorovať systému povinných kvót migrantov na jednotlivé štáty je otázne. Zatiaľ nikto v EÚ nedokáže navrhnúť trvalé riešenie problému migrantov. Začiatok riešenia tohto problému je však zreteľný. Bolo by potrebné označiť príčiny vlny migrantov, a to najmä vojny na Blízkom východe a kto ich rozpútal. Bolo by potrebné skončiť s podporou občianskej vojny v Sýrii a naopak podporiť tamojší zákonný režim ako hrádzu proti terorizmu. Bolo by potrebné riešiť situáciu migrantov tak, aby pre nich bolo výhodnejšie žiť vo vlastnej krajine než v cudzine.
Realizmus skôr neumožňuje očakávať toľkú odvahu u európskych vládnych politikov. Realizmus skôr núti pripraviť sa na pokračovanie tragédie afrických a blízkovýchodných migrantov a smutnej komédie európskych politikov.
