Vyznávali sme rovnaké hodnoty, pestovali sme rovnaký životný štýl a vedeli sme sa na seba spoľahnúť. Potom nasledovala účasť v slovenskej vláde, zápas s mečiarizmom, víťazstvo vo voľbách v roku 1998, opätovne funkcia člena vlády. Po voľbách v roku 2002 som odišiel z vysokej politiky, ale zostal som členom KDH.
Po čase som začal pozorovať, že vzťahy medzi vedením KDH a mnou sa ochladzujú. Na snemoch KDH som demonštroval jednotu, najskôr s Pavlom Hrušovským ako predsedom KDH, potom s Jánom Figeľom. Organizačne sme boli jednotní, no naše záujmy a systém hodnôt sa nám stále viacej rozchádzali.
Pre kandidatúru na funkciu prezidenta Slovenskej republiky som sa rozhodol už celkom sám a videl som, že od KDH nemôžem nič očakávať. To sa v politike stáva a netreba byť sentimentálny. Viac ma mrzí, že KDH prestalo byť zdrojom zaujímavých myšlienok.
Po necelých 24 rokoch z KDH odchádzam. Končí sa tým jedna kapitola v mojom živote a nebola krátka. Samotný odchod z KDH posudzujem úplne vecne a nelomcujú mnou emócie. Dúfam, že moje ďalšie kontakty s radovými kádehákmi budú rovnaké ako doteraz, čiže srdečné.
Naďalej sa budem dívať na KDH akoby „zboku" a pokúsim sa sám pre seba nestranne posudzovať, či to vedenie KDH robí dobre, alebo nie. Ale je dosť možné, že už celkom nestranne politiku KDH posudzovať nedokážem. Určitá emócia v tom zostane.
