Rozdiel medzi pravicou a ľavicou v ekonomickej, sociálnej aj v zahraničnej politike nie je dramaticky veľký. Napriek tomu pravica a ľavica vedú proti sebe neľútostnú politickú vojnu. Pozorovateľ nevie posúdiť, či je to animozitou vedúcich strán alebo tým, že sa v dejepise dostali len po Francúzsku revolúciu a roky po nej, keď delenie na pravicu a ľavicu vzniklo. Posvätné delenie na pravicu a ľavicu vedie k faktickému zúženiu politickej scény.
Doteraz voľby viedli k tesným výsledkom medzi pravicou a ľavicou s výnimkou posledných. Keď chce jedna alebo druhá strana vytvoriť vládu, musí do nej brať stranu, ktorá jej kazí v zahraničí povesť a tým aj akcieschopnosť (najmä naľavo) alebo vnútornú súdržnosť (najmä napravo). To bol najmä prípad prvej Ficovej vlády aj Radičovej vlády. V budúcnosti môžu byť výsledky ešte horšie.
Posledné voľby priniesli jasné víťazstvo Smeru a vládu jednej strany. Umožnili vytvoriť akcieschopnú vládu, ale málo mechanizmov na kontrolu korupcie. Boj pravice a ľavice pokračuje so zápalom hodným lepšej veci. Tentoraz neplatí ani model mnohých krajín Európskej únie, kde sú pravo-ľavé koalície bežné. Pred blížiacimi sa župnými voľbami niekde takú koalíciu vytvorili, pretože zodpovedala miestnym pomerom. Spustila sa na nich najmä z pravej strany spŕška kritiky, hoci by si zaslúžili skôr uznanie.
Koniec studenej vojny medzi pravicou a ľavicou
Záujem Slovenska vyžaduje, aby sa studená vojna medzi pravicou a ľavicou skončila. Mnohé udalosti nasvedčujú, že prichádzajú ťažké časy a Slovensko bude potrebovať silnú akcieschopnú vládu, pre ktoré sa vžilo označenie vláda národnej jednoty. Takú vládu nie je schopná vytvoriť ani terajšia tzv. ľavica, ani tzv. pravica. Takú vládu budeme potrebovať pre riešenie vnútorných ekonomických a sociálnych problémov aj pre zahraničnú politiku. Rozpočtové deficity bude treba znížiť a rovnako by sa mala znižovať hranica chudoby. Európska únia je pre nás prístavom pokoja, ale stále viac chce centralizovať rozhodovanie o stále širšom okruhu otázok. Uznesenie Národnej rady o etickej zvrchovanosti členských krajín je už teraz zdrapom papiera.
Zblíženie slovenskej politiky vyžaduje najskôr vniesť do politickej diskusie racionalitu. Nevyžaduje odstrániť polemiku medzi stranami pravice a ľavice. Boj proti korupcii musí zostať naďalej prioritou, aj keď videnou z rozličných zorných uhlov. Ak by zostali v pravicových a ľavicových „rezortoch“ rozdiely v dôrazoch na jednotlivé aspekty politiky, dá sa s tým žiť a naopak zachovali by potrebnú súťaž myšlienok a koncepcií.
Plán B v európskej politike
V európskej politike sme teraz odkázaní na pritakávanie každej nemecko-francúzskej centralizácii, pretože nemáme žiadnu alternatívu. S desaťročným odstupom sa uskutočňuje odkaz francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca strednej Európe, aby sme boli ticho. Alternatíva v európskej politike neznamená vystúpenie z EÚ. Znamená vytýčenie hranice centralizácie, za ktorú už nepôjdeme.
Centralizácia však bude spojená s výhodnými ekonomickými programami, ktorých sa jej odmietnutím vzdáme. Za také výhodné ekonomické programy musíme mať vopred premyslené iné výhodné ekonomické programy.
Podľa Ústavy aj podľa vnímania ľudí je kľúčovým prvkom štátneho mechanizmu aj občianskej spoločnosti pre spájanie obyvateľov štátu - prezident. Prezident má vychádzať s iniciatívami smerujúcimi k stmeleniu štátu. Mal by mať autoritu vo všetkých častiach spoločenského spektra pre vnímanie takých iniciatív a ich prijatia minimálne ako témy na diskusiu. Má mať odvahu kritizovať politické strany a jednotlivých politikov za prejavy oslabujúce štát. Má posilňovať etické základy štátu. A keď zlyhajú vo vrchole krízy všetky ostatné štátne a spoločenské mechanizmy, má mať odhodlanie postaviť sa na čelo a vyviesť spoločnosť z krízy.
Som pripravený niesť zodpovednosť a pracovať v prospech Slovenska ako prezident. Preto kandidujem a uchádzam sa o Vašu dôveru.
