Sladký život

Pred nejakým časom som sa zverila dobrému kamarátovi so svojou túžbou pomôcť začínajúcim diabetikom, aby mohli ľahšie prejsť cestu od pocitu nespravodlivosti, cez otázky typu "Prečo ja?", až k zmiereniu sa so sladkou diagnózou. Rozhodol sa mi pomôcť. Kedže sa zaujíma o novinárčinu a venuje sa jej (je v tom naozaj dobrý, čo je vidieť i v jeho článkoch na blogu - www.sudor.blog.sme.sk), navrhol mi rozhovor, ktorý by zverejnil na svojej stránke. A tak slovo dalo slovo a sen sa stal skutočnosťou /http://sudor.blog.sme.sk/c/53094/Martina-Cavojska-S-diabetes-zijem-uplne-normalne.html/. Rozhovor je o mojom živote s mojou kamarátkou cukrovkou. Dodnes som mu za to veľmi vďačná a vždy budem, pretože mi splnil sen. Účelom rozhovoru bolo ukázať ľuďom, že sme úplne normálny a podľa mňa presne takí ako všetci ostatní, len s malou chybičkou krásy. Ďaľším dôvodom bolo podať pomocnú ruku tým, ktorí potrebujú radu, či porozprávať sa s niekým, kto prežíva a žije s niečím podobným ako oni sami, prípadne majú niekoho blízkeho vo svojom okolí, ktorý bol obdarovaný cukrovkou a chcú mu pomôcť. Musím povedať, že náš zámer nám vyšiel. V článku sme tiež zverejnili e-mailovú adresu, kam môžu ľudia písať svoje otázky, či len tak pokecať si o živote. Napísalo mi veľa ľudí. Sú to osoby, ktoré majú tiež cukrovku ako ja, ale i ľudia, ktorí píšu otázky za svojich blízkych. Som veľmi rada, že našli tú odvahu a napísali mi. Ako som zistila, všetci diabetici majú takmer rovnaké problémy. Nemôžem, a ani nechcem písať konkrétne veci, pretože si cením ich dôveru a úprimnosť, a nechcem ich sklamať. Dokonca sa začínam s podaktorými i osobne stretávať. Moja prvá návšteva bola u Gabiky z okresu Nitra. Priznala sa mi, že je v tom "nová" a rada sa zoznámi s osobou rovnakého "pôvodu". Diabetes má len krátko, ale musím povedať, že sa s ním popasovala velmi statočne. Je to veľmi milé a sympatické dievča. Rada som ju spoznala, pokecala a dohodla si ďaľšie rande, i ked zatiaľ na neurčito, pretože naše bydliská sú od seba vzdialené niečo cez šesťdesiat kilometrov a to už je trošku zložitejšie. Ale nie príliš. Takto nejak začalo moje prvé stretnutie s blogom a ľuďmi, ktorí ho navštevujú. Musím sa priznať, že je to veľmi príjemný pocit, ak sa ľudia môžu dať dokopy i takýmto spôsobom.