Mala namierené aj do Talianska, kam ju, podľa jej slov, lákal Dante, kreslenie a maľovanie. Počas pobytu v talianskej Florencii sa náhodou zoznámila s fotografkou Ruth Orkinovou a obe si okamžite padli do oka. Orkinová sa vtedy práve vracala z Izraela do Spojených štátov z reportáže pre časopis Life. V zápätí obe zistili, že bývajú v tom istom hoteli. Večer si zašli na pohárik a naplánovali spoločný fotoprojekt: Ninalee sa bude od rána prechádzať podľa svojich plánov po meste a Ruth ju bude fotografovať. Chcela sprostredkovať ľuďom, aké je to cestovať sama, čo nebolo pre ženy začiatkom 50. rokov vôbec samozrejmosťou.
22. augusta, pred pol jedenástou, sa dvojica presunula od rieky Arno, kde Orkinová fotografovala Allenovú pri skicovaní, na námestie Piazza della Repubblica. Orkinová ovenčená fotoaparátom Contax, Allenová oblečená v dlhej čiernej sukni v trendy štýle New Look, ktorú v roku 1947 predstavil Christian Dior, cez plece mala prehodené oranžové mexické rebozo a namiesto kabelky si niesla kožené vrecko na ovos, aké sa používa pre prikrmovanie koní. Ninalee bola vysoká, merala meter deväťdesiat, takže keď prichádzala vyústením ulice Via Roma na Námestie republiky, nemohla uniknúť lačným pohľadom okolopostávajúcich mužov. Ruth kráčala asi tridsať krokov pred Ninalee, vo vhodnom momente sa otočila a spravila prvú snímku. Potom poprosila Ninalee, aby sa vrátila, prešla hlúčikom ešte raz a urobila druhú snímku. Celé nasnímanie scény trvalo len čosi vyše pol minúty. Nič nebolo nainscenované, ako si väčšina ľudí myslí. Jediným zásahom do deja bolo, keď Orkinová zakričala na jedného z mužov na skútri, aby sa nepozeral do objektívu.
Zrod ikony
Fotografia sa však stala populárnou až o štvrťstoročie po nasnímaní scény. Bola vydaná aj ako plagát, takže ju zakrátko objavili študenti, ktorí ňou vyzdobili nespočetné množstvo stien internátnych izieb. Samozrejme, rôzne ženské hnutia na seba nedali dlho čakať a fotografiu označili ako dôkaz bezmocnosti žien vo svete ovládanom mužmi. Sama Ninalee však vo viacerých rozhovoroch hovorila, že hoci jej výraz na fotografii môže pôsobiť tak trocha trpiteľsky, bola nad vecou, veľmi si to celé užívala a predstavovala si samú seba ako vznešenú, obdivovanú Beatrice z Danteho Božskej komédie. Kúpila si vtedy dokonca aj pohľadnicu, na ktorej je reprodukcia obrazu Henryho Holidaya, zobrazujúceho Beatrice kráčajúcu pozdĺž rieky Arno. Výjav jej neskôr pripomínal šťastné chvíle fotografovania. "V Európe som sa nikdy necítila mužmi obťažovaná," hovorila. "Kvôli predklonenému mužovi, čo na mňa vypiskoval a má ruku v rozkroku, sa fotografia považovala za obscénnu, na viacerých kópiách dali jeho ruku neskôr prudérni editori vyretušovať."
Na fotografovanie spomína aj Ruth Orkinová: "Počas fotenia sme sa skutočne vybláznili, fotografovala som Ninalee, ako sa prechádza po meste, nakupuje na trhoch, flirtuje s policajtmi, mužmi v kaviarňach, prezerá si pamiatky a podobne. Veľmi sme si to užívali, nikdy som nechápala negatívne konotácie, ktoré moja fotografia neskôr vyvolávala. Vo svojej dobe však mala fotografia iný význam a ukazovala, že žena je nezávislá osobnosť, ktorá k životu muža nutne nepotrebuje."
Po skončení cesty sa Ninalee vrátila do New Yorku a pracovala ako učiteľka a copywriterka. Neskôr sa vydala za Taliana, s ktorým žila v Miláne, o pár rokov sa však rozviedli. Po návrate do New Yorku sa zoznámila s Kanaďanom Craigom a presťahovala sa do Toronta. Mala veľkú, rozvetvenú rodinu, vrátane desiatich vnúčat a siedmich pravnúčat.
V súčasnosti má pôvodná kópia fotografie hodnotu 50 tisíc dolárov, t.j. približne 42 tisíc eur (hoci súčasné kópie diela sa dajú kúpiť približne za 2 500 dolárov v Stephen Bulger Gallery). Ninalee v tejto súvislosti hovorí: "Nikdy mi za fotografovanie nikto nezaplatil ani cent. Nikdy mi totiž ani nenapadlo pýtať si zaň peniaze. A nikdy som vlastne ani nepodpísala žiadnu zmluvu."
(venované BŠ & JS)
______________________________________________________
Ruth Orkinová (* 3. 1. 1921 – 16. 1. 1985)
Dcéra herečky Mary Rubyovej a výrobcu modelov lodí Sama Orkina, od prírody dobrodružná povaha. Ako sedemnásťročná sa vybrala sama na bicykli z rodného Los Angeles na fototrip a svetovú výstavu do New Yorku (3500 kilometrov na bicykli, 1200 km stopom). V roku 1951, keď fotografovala N. Orkinovú vo Florencii, bola už úspešnou fotografkou na voľnej nohe.
