Po prvých stranáchsom však knihu so znechutením zabuchol a šmaril do najvyššej police. Do resuscitáciezabudnutej knihy som sa pustil až vlani, teda po šestnástich rokoch od jejprvého slovenského vydania. Chytila ma a nepustila, kým som ju nedočítal. Možnopreto, že som mal v škole z fyziky a taoizmu takmer vždy štvorku. Kniha je vskratke o tom, že cesty moderného fyzika a východného mystika, ktoré sa zdajúna prvý pohľad vzdialené, majú v skutočnosti veľa spoločného. Fyzici získavajúsvoje poznatky experimentmi, mystici meditáciou. Capra považuje vedu amysticizmus za komplementárne prejavy ľudskej mysle. Píše: ...veda nepotrebujemysticizmus a mysticizmus zasa vedu. Ale ľudia potrebujú oboje. mystickýzážitok je potrebný pre pochopenie najhlbšej povahy vecí a veda je dôležitá premoderný život. To, čo všetci potrebujeme, nie je ich syntéza, ale dynamickáharmónia medzi mystickou intuíciou a vedeckou analýzou.“
Kniha "Taofyziky“ bola vydaná po prvý raz v roku 1975 a zodpovedá teda stavu fyzikyelementárnych častíc tej doby (čiže je z dnešného hľadiska, mierne povedané,neaktuálna). Napriek tomu tu nejde len o výklad fyziky. Ide najmä o knihufilozofickú, plnú nadčasových myšlienok a námetov na rozmýšľanie. Jej ohlas bolsprevádzaný mnohými nedorozumeniami. Niektorí priaznivci hnutia New Age čipostmoderny ju dodnes nadšene vydávajú za výraz odklonu modernej fyziky odsvojich koreňov smerom k tradičnej východnej mystike. Tomu istému dojmu, častos neskrývaným zdesením, podľahli mnohí vedci a keď navyše videli, ako sa knihav radoch New Age dezinterpretuje, začali biť na poplach a knihu nemilosrdne odsudzovať.Myslím, že je to veľký omyl. Capra hľadá iba analógie medzi kvantovým obrazomsveta a predstavami taoismu a zenu, nehlása konvergenciu fyziky a mystiky.Pozoruhodné je myslím aj to, že podobné analógie používali klasikovia kvantovejteórie - napr. Niels Bohr a Murray Gell-Mann, ako poetickú licenciu, keď sasnažili popularizovať niektoré zdanlivé paradoxy mikrosveta. Je dobré si tietoanalógie uvedomovať, ale nepreceňovať ich, ako sa občas stáva. Niekedy majútieto analógie „iba“ psychologickú cenu, keď nám pomáhajú zvyknúť si nanezvyčajné vzťahy alebo myšlienkové postupy. Caprova kniha teda nie je"podvratným" dielom, ale cenným pokusom, ako popularizovať modernúfyziku medzi "nefyzikmi".
Caprovo "Taofyziky" nie je ľahkým čítaním do vane, je však prístupné každému, kto nemámozog skorodovaný myšlienkovými stereotypmi. Tao fyziky berte predovšetkým akofilozofickú knihu, starú takmer 34 rokov, takže pre aktuálne fyzikálne faktynakuknite radšej do nejakej novšej literatúry.
O Fritjofovi Caprovi (nar.1. 2. 1939) len toľko, že je to americký fyzik, pochádzajúci z Rakúska(politicky korektne povedané zrejme čosi ako Austroameričan:). V súčasnosti siuž Fritjof pravdepodobne užíva dôchodok niekde v bungalove na kalifornskompobreží, ale nie je vylúčené, že sa v podvečerných hodinách ešte stále venujekvantovej fyzike a nad ránom, keď nemôže dospať, aj systémovej teórii. Ostatnébiografické fakty si môžete ľahko vygúgliť, napríklad vo Wikipédii.
