Treba vtáky v zime prikrmovať?

Zástancovia zimného prikrmovania vtáctva, tzv. notorickí kŕmiči, tvrdia, že svojou dobročinnosťou prispievajú k udržaniu dostatočne silných populácií v človekom narušenom prostredí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

V súčasnosti je totiž podstatne menej bobuľovín či semien burín a príchodom zimy sa tieto prirodzené zdroje potravy ešte viac scvrkávajú. Odporcovia kŕmičov a zástancovia sparťanskej výchovy zasa tvrdia, že intenzívnym prikrmovaním sa strácajú prirodzené pudy. Výsledkom sú generácie živočíchov, ktoré už nevedia aktívne vyhľadávať prirodzené zdroje potravy, a tak im nezostáva nič iné, len vyžierať smetiská, alebo čakať, kto im čo podhodí. Sama Príroda sa do diskusie nepúšťa a tento problém si rieši po svojom. V prípade, že sa podarí prežiť zimné obdobie väčšiemu počtu vtákov, vyzbierajú aj väčšie množstvo prezimujúceho hmyzu. Tým pádom sa zníži prirodzená ponuka potravy, vtáky majú menšie znášky vajec alebo dochovajú menší počet mláďat, čiže i dospelých vtákov je menej. Presne takto to funguje aj naopak. Z toho vyplýva, že pokiaľ nedôjde k nejakému extrémnemu výkyvu počasia, zostávajú populácie vtákov viac-menej na rovnakej úrovni a je jedno, či ich prikrmujeme alebo nie.

Kŕmidlo
Väčšina rozumných vtákov sa správa pragmaticky. Len čo nastane čas, zamávajú peruťami na pozdrav a vydajú sa na cestu do teplých krajín. Nájdu sa však aj nepoučiteľní optimisti, ktorí sa rok čo rok vrhajú v ústrety tuhým mrazom. A potom, na pokraji fyzického a psychického zrútenia, v zásade neodmietnu našu pomoc. Toto je šanca pre všetkých zverofilov. Ak chcete uzimenému vtáctvu vytvoriť dôstojné stravovacie podmienky, vybudujte pre ne kŕmidlo. Návod na netradičné a mierne excentrické postmoderné kŕmidlo nájdete na tejto stránke. O čosi prírodnejšie kŕmidlo sa dá vyrobiť zo škrupiny kokosového orecha. Návod si pozrite tu . Fantázii sa medze nekladú, tvary a veľkosť určuje vaše estetické cítenie. Predpokladám však, že sa nenájde nik, kto by chcel postaviť kŕmidlo v duchu niektorého zo zbohatlíckych sídiel. Vyrezávané, opaľované zábradlíčka, antické stĺpiky, barokové anjeliky a sadrové levíky na vtáky veľmi nezapôsobia. Pri zobaní zvyškov z vašich zásob je dôležitejšia bezpečnosť. Vletový otvor musí byť dohladka obrúsený, žiadne ostré hrany, prípadne trčiace klince či vruty. Strieška má byť dostatočne veľká, aby spoľahlivo uchránila potravu pred snehom a dažďom. Nepodceňujte ani umiestnenie kŕmidla. Aby ste maximálne skomplikovali život predátorom, kŕmidlo umiestnite aspoň pol druha metra nad zemou a tri až štyri metre od najbližších kríkov a stromov. Tieto bezpečnostné opatrenia zmeňte len v prípade, že vám viac záleží na prikrmovaní túlavých mačiek.

Kedy a čím kŕmiť?
Ešte skôr, ako si sadnete do pohodlného kresla a v teplúčku svojej obývačky si vychutnáte pohľad na vlastnú dobročinnosť, starostlivo pripravte menu. Rozmanitosť vašich hostí ovplyvňuje to, či máte v blízkosti domu park, les, cintorín alebo záhrady. Takmer naisto pozvanie na hostinu prijmú sýkorky. Tesne za nimi to bude zástup zelienok, hrdličiek, piniek, hýľov, drozdov čiernych a čvíkotavých. Z väčších parkov či lesov často priletia brhlíky, kôrovníky, glezgy, oriešky, slávik červienka i ďateľ. Spomedzi krkavcovitých vtákov sa prestretej tabuli nevyhnú pažravé straky a sojky. Pohlcú všetko a hneď. Uzimené vtáky potrebujú najmä doplniť tukové zásoby, aby sa tepelne zaizolovali. Preto ich kŕmime rôznymi olejnatými semenami, napr. slnečnicou, konopným alebo ľanovým semenom, makom, repkou. Výmyslom nie sú ani obrázky z prváckych učebníc, kde zababušené deti vešajú na strom kúsky hovädzieho alebo baranieho loja. Ak si chcete šplhnúť, nasypte do kŕmidla nadrobno nasekané vlašské či lieskové orechy, prípade nepražené a nesolené mandle.

Semenožravým vtákom (pinkám, zelienkam, strnádkam, glezgom) podsypte proso, čirok, pohánku, trávne semeno, ovsené vločky, semená bodliakov. Z kuchynských zvyškov odporúčam použiť len strúhanku z bieleho pečiva. Prevažne hmyzožravé vtáky (sýkorky, ďatle, brhlíky, kôrovníky) sa najskôr pravdepodobne vrhnú na loj, ale nepohrdnú ani olejnatými semenami. Plodožravým vtákom (drozdy, čvíkoty, chochláče) môžeme do misky nastrúhať mrkvu, nakrájať hrušky a jablká a nadrobiť tvrdý tvaroh. Vo veľkých mrazoch sa však táto potrava stane zakrátko nedobytnou pohľadávkou. Z prechádzky môžete vtákom doniesť rôzne plody a bobule jarabiny, bazy, šípok, svíbu či vtáčieho zobu. Hrdličky nepohrdnú pšenicou, ovsom alebo strúhankou.

S kŕmením neradno otáľať. Odporúča sa začať s príchodom novembra. Koniec dobročinnosti možno natiahnuť až po posledné marcové dni. Krmivo delíme na menšie dávky, ktoré servírujeme v pravidelných intervaloch. Počas dlhotrvajúcich mrazov a snehových kalamít prísun potravy zintenzívnime.

Tuková zmes
Ako som uviedol vyššie, hmyzožravým vtákom, ako sú sýkorky, kôrovníky, oriešky, najviac prospieva tuková diéta. Do rozpusteného (nie prepáleného!) loja zamiešame drvené slnečnicové semená, mak, mleté orechy a strúhanku. Do tejto zmesi namáčame ihličnaté vetvičky, alebo šišky, prípadne ju vlejeme do téglikov alebo črepníkov a necháme stuhnúť. Potom dnom prevlečieme drôt s drievkom a podobne ako zvonček zavesíme napríklad na konár.

Čo do kŕmidla nepatrí
Nikdy nekŕmte vtáky čerstvým rozdrobeným pečivom alebo chlebom, pretože vo väčšom množstve spôsobuje zápaly tráviaceho traktu. Výnimku tvoria vodné vtáky (kačice, labute, čajky) alebo vtáky hrabavé (bažant, jarabica, prepelica), tie však na kŕmidlo sotva priletia. Keďže ťažko dopredu predvídať, kto sa pri kŕmidle zastaví a posilní, spomínané chleboviny z menu načisto vyškrtnite. Nevhodné je aj mäso, údené výrobky (aj slanina!) a všetko slané, korenené, kysnuté. Aj keď pravdou je, že podobne ako medzi ľuďmi, tak i medzi vtákmi sú takí, čo môžu zožrať čokoľvek a neuškodí im to. Ide najmä o vtáky krkavcovité (straky, havrany, vrany, sojky).

Uprostred betónovej džungle
Predchádzajúce rady som adresoval predovšetkým tým, ktorí žijú v lone prírody či dediny. Ak však patríte k väčšine a zo svojho bytu dovidíte akurát na rušnú križovatku či psími výkalmi potriesnené zvyšky sídliskového trávnika, podobné návody sú vám na figu. Nezúfajte! Vtákov je veľa, a preto existujú aj také, ktoré by ste do kŕmidla nedotiahli ani párom Pegasov. Kto z dôchodcov alebo rodičov malých detí by odolal a nehodil kus obschnutého rožka nenásytným škriekajúcim čajkám? Počas prechádzky sa zábavou pre potomkov celkom dobre môže stať kŕmenie kačíc, lysiek a labutí. Stačí do mikroténového vrecúška zabaliť nadrobené pečivo, chlieb alebo hoci aj dvojdňové varené cestoviny. Takže, prebuďte v sebe posledné zvyšky altruizmu, vyjdite do ulíc a nasýťte kŕdle hladujúcich!

Tomáš Čejka

Tomáš Čejka

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  45x

Prírodospytec. Zoznam autorových rubrík:  ChlastOchrana prírodyJedloZdravieŽivočíchyRastlinyStupava a okolieNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
INESS

INESS

108 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu