Biologická diverzita (biodiverzita), dnes väčšinou chápanáako synonymum druhovej bohatosti, je jednoznačne najfrekventovanejšímzaklínadlom ochrany prírody. V súvislosti s ňou sa najčastejšie hovorí o rúbaníamazonských dažďových pralesov, známych "zelených pľúcach planéty“ a „kolískya pokladnice biodiverzity“. Médiá v súvislosti s ochranou prírody vytvárajúdojem, že treba chrániť predovšetkým biodiverzitu, dažďové lesy, ktoré sú„ničené rúbaním rýchlosťou iks futbalových ihrísk za minútu“ a v rámcidažďových lesov potom Amazóniu, ktorá hostí „najväčšie a druhovo najbohatšiedažďové lesy na svete“. Nie je to pravda, pretože v Južnej Amerike nájdeme napríkladna úrovni biomov najviac endemitov v suchých lesoch (90 %) a savanách (80 %). Tieto prostredia sú nezrovnateľneohrozenejšie než dažďové pralesy (iste, miestami nájdeme dažďové lesy,napríklad v západnom Ekvádore, ktoré sú poškodené katastrofálne, ale to nauvedenom všeobecnom závere nič nemení). Tieto oblasti majú však tú smolu, že jetu biodiverzita nižšia než v dažďových lesoch. Jedným z neblahých dôsledkovprístupu „druhová pestrosť je svätá“ je zameranie sa ochranárskej propagandy naamazonské dažďové lesy (pričom osem desatín je ich zachovaných) a výraznéignorovane tých najohrozenejších juhoamerických biotopov – teda napríkladsaván, vysokohorských polylepisových lesov, suchých sezónnych lesov či atlantských dažďových lesov (tých jezničených až deväť desatín). Nečudo, že v základnej publikácii o ohrozeníjuhoamerických vtákov D. F. Stotza a kol. Neotropical Birds. Ecology andConservation z r. 1996 sa amazonské dažďové lesy objavujú v rebríčku miest,ktoré by mali byť ochranárskymi prioritami v budúcnosti, až na jednom zposledných miest. V separátnych analýzach sa Amazónia radí v miere endemizmuveľmi nízko a v kategórii ohrozených druhov sa už neobjavuje vôbec.
Najmenej sa v rámci ochrany prírody hovorí o týchprostrediach, ktoré ju potrebujú najviac, teda o nelesných biomoch. Hendikepomtýchto prvoplánovo nedostatočne atraktívnych prostredí je aj to, že v nichnenájdeme žiadne očarujúce druhy typu pandy, ktoré zaujmú každého laika.
Prečo sú ale dažďové lesy oveľa menej postihnuté ľudskoučinnosťou a nie sú teda – navzdory všetkým tvrdeniam ochranárov – v žiadnomprípade ochranárskou prioritou číslo jedna? Vyrúbať a vypáliť les a urobiť zneho pasienky nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. na rozdiel od savany,ktorá už vlastne akýmsi pasienkom je. Takže nečudo, že lesy sa pre účelypasienkového hospodárenia likvidujú menej než savany. Takisto sucholes sa dápremeniť na obývateľné územie ľahšie než les dažďový, čo vysvetľuje, prečo súvlhké lesy ohrozené menej než tie suché. Hlavným globálnym faktorom ohrozujúcimdažďové lesy nie sú japonské, americké či iné ťažbové spoločnosti, ako občasochranári populisticky vytrubujú do sveta. Miesto týchto ľahko napadnuteľnýchobetných baránkov spôsobujú likvidáciu dažďových lesov najmä domorodci, ktorílesy vypaľujú kvôli pasienkom a poliam, a drevo vôbec neťažia. Okrem toho hráobrovskú úlohu drevo na ohrev: napríklad v Demokratickej republike Kongo(bývalom Zaire), ktorá má na svojom území najväčšiu časť afrických dažďovýchlesov, je objem dreva vyzbieraného na ohrev dvestokrát väčší než objem drevavyťaženého komerčne! (Primack & Corlett 2005 ).Komerčná ťažba dreva má celosvetovo na svedomí púhu pätinu poškodenýchtropických lesov.
Výrub dažďových lesov teda nie je čiernobiely problém sozlovoľnými ťažbármi na strane jednej a desiatkami vymierajúcich druhov nastrane druhej, ako občas vyplýva z televíznych a iných správ. Aj v ďalšíchoblastiach je rozdiel medzi praxou a mediálne prezentovaným obrazom priorítochrany prírody priepastný.
Výrub a fragmentácia lesov niektoré druhy poškodzuje, inýmvyhovuje a ďalším je to úplne jedno. Každá oblasť a druh sú – bohužiaľ –unikátne a napasovať na nich nejaké všeobecné pravidlá vlastne nie je možné.
To málo, čo môžeme povedať k prioritám súčasnej ochranyprírody, je možné zhrnúť to „trojatora“ prikázaní:
1. Nenecháš sa oblúzniť chimérou biodiverzity, ale k ochranevyberieš tie miesta, kde druhy endemické a ohrozené doposiaľ prebývajú,
2. hýčkať budeš nie lesy hlboké, ale savany, stepi a inémiesta nelesné a
3. na prvom mieste jednania tvojho v miestach zalesnenýchnech sú lesy listnaté v krajinách miernych, lesy suché v krajinách tropických aikonu pohanských ochranárov – modloslužobné lesy amazonské – zanechaj na jednomz posledných miest v zozname priorít svojich.
