Samozrejme, nelenil a šupol drzaňu bleskovo do fľaštičky s octanom etylnatým. Keďže nebol špecialista bzdochológ, odniesol uväznenú bzdochu svojej kolegyni, ktorá ju určila ako severoamerický druh s vedeckým menom Leptoglossus occidentalis. Slovenské meno, pokiaľ viem, táto bzdocha doposiaľ nemá, ale pravdepodobne ju entomológovia nazvú obrubnica americká. Predbežne ju budem takto volať aj v tomto článku.
Tento elegantný prisťahovalec žil pôvodne iba v západnej časti Severnej Ameriky, neskôr sa však začal šíriť na východ až napokon prekonal oceán a v roku 1999 sa objavil v severnom Taliansku, odkiaľ sa rýchlo rozšíril do okolitých krajín - Španielska, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Rakúska, Maďarska, Slovinska, Chorvátska a v roku 2007 aj do Českej republiky).
Dospelec (imágo) obrubnice americkej (Foto:Tony DiTerlizzi)
Obrubnica americká sa živí šťavou z ihlíc rôznych druhov ihličnatých stromov, takže ju tradične, chúďa, považujú za škodcu. Táto americká bzdocha je však, okrem svojej potenciálnej „škodlivostí“ zaujímavá aj tým, že na sklonku jesene vytvára nápadné zoskupenia desiatok až stoviek prezimovania chtivých jedincov, ktorí navyše priťahujú pozornosť svojou veľkosťou (15 až 18 mm) – ide teda o jednu z najväčších suchozemských bzdôch v strednej Európe.
Od iných, pre laika veľmi podobných bzdôch, sa líši charakteristickým znakom – listovito rozšírenými holeňami, ktoré sú v rámci európskych ploštíc jedinečné. Dobrým poznávacím znakom je aj biela cikcakovitá linka na prednom páre krídel.
Mláďa (nymfa) obrubnice americkej (Foto: A. E. Burton)
Literatúra:
Majzlan O. & Roháčová M. Faunistické správy zo Slovenska. - Naturae Tutela 11: 199-200.
Kment P. & Baňař P. 2007: Vroubenka americká před branami. - Živa 5: 221.1
