V podvedomí mi zároveň aktivizovala zakódovanú informáciu, že dve odlišné pohlavia síce patria do jedného rodu, takže v určitom období ich prirodzene spojí rovnaká méta, tým sa však podobnosť končí. Kým zmysel existencie ženy je rudimentárny - ako čierna a biela - a naveky spojený s výsledkom reprodukcie genetických informácií línie predchodcov, zmysel existencie muža aktuálne varíruje v celej škále farebného spektra. Ako sa z toho nezblázniť? Ako nájsť cestu, keď navigátor ustavične opakuje jediné:
Oféliu a s ňou všetky imaginárne i skutočné ženské hrdinky dopovala láska, tak prečo žiadaš iné súradnice?
Viem, jedinou istotou, istotou banálnou, je meno, ktorým ma pokrstili. Napriek všetkému, čo ma stretlo a čo ma ešte čaká, stále platí:
Volám sa Zuzana.
(pokračovanie)
Tento text je úrvok z chystanej knihy Mandragora. Ide o literárnu fikciu, nie o môj konkrétny život. Všetky osoby uvedené v texte vznikli v mojej fanázii a podobnosť s konkrétnymi ľuďmi je čisto náhodná. Aj keď...
