Čo sa, ale stane ak sa nám táto odlišnosť „ vymkne z pod kontroly“ ? Môžeme sa dostať do situácií, ktoré neľahko vyriešiť.Generácia mojich rodičov vyrastala v odlišnej dobe, v inom prostredí. Predstava samostatného slovenského štátu bola otáznikom v mysli ľudí a žilo sa inak, inak ako teraz. Nie je ľahké povedať, či lepšie, ale viac menej jasné, že rozdielne.
Často sa mi stane, že ma človek z generácii mojich rodičov alebo ešte vyššej nie vždy vypočuje, poprípade hľadí na mňa inak ako na svojho rovesníka. Myslím si, že ak by sme zbavili predsudkov k obidvom stranám a správali sa podľa situácie a vypočutého slova, žilo by sa nám krajšie, pokojnejšie a vo väčšom porozumení. Najväčším problémom vo vojne, ktorú nevidíme, ale môžeme ju vo veľkej miere cítiť je však predsudok,, voči mladšej/staršej osobe. A pritom stačí tak málo. trochu pokoja, času a zamyslenia.
Naši rodičia žili v dobe odlišnej, domnievam sa, že si viac vážili život, potraviny, ktoré im boli prístupné, profesorov, ktorí ich vzdelávali. Dnes sa na pravidlá slušného správania zabúda. Minulá generácia nepoznala mobilné telefóny. Správy si posielali pomocou listov. Dorozumievali sa telefonicky. Prioritou bol osobný kontakt a stretnutia, ktoré sa v súčasnosti znižujú prostredníctvom využitia internetu. Dokonca i spôsob dopravy sa zmenil, dnes ľudia bežne letia z krajiny do krajiny, využívajú všetky formy ľudskej dopravy a spoznávajú tým viac a viac krajín. V generácii mojich rodičov bolo prístupných len pár susedných krajín.
Žijeme v inom storočí ako žili naši rodičia. Každým rokom sa toho udeje veľa. Meníme priateľov, meníme vlastné životné hodnoty v konečnom dôsledky meníme naše životy. Kráčame v ruka v ruke s dobou, v ktorej žijeme a prežívame tak jednotlivé obdobia našich životov. Užívame si dobu neobmedzeného spojenia s internetom, ktorý zmenil naše životy. Prestali sme sa zaoberať samy sebou, pretože životy druhých sú dôležitejšie. Zdieľame svoje životy v internetovom svete, dávame o sebe vedieť. Všetci, tak môže jednoducho zistiť, ako sa práve máme, čo počúvame a koho máme zrovna v láske. Stačí sa len pripojiť. Klávesnice nikdy neboli také ošúchané ako teraz. Generácia mojich rodičov Internet nepoznala. Svet sa, však prispôsobil dobe, ktorú zaplnil internet, fóra, rôzne stránky nie vždy ponúkajúce kladné ľudské hodnoty. Ak by sme porovnali mladých ľudí od veku 6 a 16 rokov s minulou dobou, rozdiely by boli zjavné. Dnešné moderné deti chcú predsa ísť s dobou. Ich hodnotami sa stali najnovšie mobilné telefóny, najlepšie laptopy a kvalitné autá. Koľko dopravných nehôd bolo doteraz spôsobených automobilovými nehodami? Ich počet si netrúfam odhadnúť, ale to, že ich bolo veľa je zrejmé. Byť IN teba neznamená byť v bezpečí, pretože, to, kedy skončí náš život nevie nik.
V modernej dobe sa všetko zdá byť ľahké, žijeme v rozvinutej krajine, prístupné je naozaj skoro všetko, stačí mať len peniaze. Vzduchom sa ale stále preháňa otázka, prečo je na svete toľko nešťastných ľudí? Moderná doba neznamená šťastná doba, avšak hovorí sa, že človek si vytvára svoje vlastné šťastie a prioritou je zdravie. Choroby sa šíria rýchlosťou svetla a zdá sa, že je ich čím ďalej, tým viac. V minulosti boli pojmy rakovina, cukrovka a rôzne psychické problémy strašiakom v hlavách ľudí. V súčasnej dobe sú bežnou realitou, s ktorou sa ľudia vyrovnávajú.Každý deň sa zaoberáme rôznymi problémami, riešime svoje osobné životy, popritom sa vzdelávame, pretože škola je základ v oboch dobách. Ostáva čas na zábavu, divoké večierky, alkoholové opojenia. Ľudia sa vždy chceli zabávať, o čom vedeli svoje i naši predkovia. Toto kultúrne bohatstvo sa teda zachovali dokonale. Súčasné problémy s tými minulými sa, ale podstatne líšia. Ľudia z jedného dňa na druhý strácajú svoje zamestnania. Musia sa znova postaviť na svoje nohy a nájsť si nové pracovisko. Generácia mojich rodičov sa o svoju prácu nemusela veľmi stresovať. Bolo jej veľa a pre všetkých.
Naši otcovia nosili vojenské čiapky, slúžili národu a učili sa remeslu. Dnešné remeslá pomaly zanikajú, aj keď spomienka na nich nás hreje pri srdci. Boli to doby, keď sme využívali vlastné bohatstvo našej krajiny vo svoj prospech. V súčasnej dobe dominujú moderné zamestnania. Profesie psychológov, novinárov, moderátorov, fotografov, zverolekárov a sociológov sa, tak vyučujú na väčšine fakúlt. Odlišnosti dvoch dôb zo sebou prinášajú mnoho poznatkov, ktorým si náš národ prešiel, rodičia i ich deti. Aj keď ide o rozdielne doby, čo vo veľkej miere môžeme cítiť, nedá sa presne vystihnúť, ktorá z nich bola lepšia, pretože každý z nás máme iné priority. Chcela by som, však, aby hodnoty, ktoré nás učili naši rodičia v nás ostali naveky a, aby sme tieto prenášali našim deťom. Pretože sú to tie pravé hodnoty pre život.
