V tejto viacdielnej sérií článkov sa tak trochu pozrieme na nejaké základné ekonomické poznatky ako aj na to, akým spôsobom je tieto poznatky možné využiť v praxi. Vysvetlíme si pár kľúčových pojmov, pozrieme sa na súčasné odkazy niektorých liberálnych ekonómov ako sú Adam Smith, Friedrich August von Hayek alebo Milton Friedman a taktiež si načrtneme aj vplyv vlády na ekonomiku, monetárnu politiku, či centrálne bankovníctvo.
Možno si pri čítaní týchto riadkov hovoríte, že “ekonómia je predsa prevarená” a s naštartovaním ekonomického myslenia už pár rokov spamuje stredné školy nejeden premotivovaný pán profesor podobne, ako to robia páni psychológovia so sexuálnou výchovou. Žiaľ, nemýlite sa. Skutočnosť je ale taká, že aj napriek tomu, ako často a donekonečna je ekonómia a jej význam v našich slovenských inštitúciách donekonečna omieľaná, iba veľmi malé množstvo ľudí je v skutočnosti schopné ekonómii ako takej porozumieť a uplatniť svoje poznatky v bežnom živote. Pre všeobecné vzdelánie z ekonomiky sa študenti nepotrebujú memorovať nezmyselné poučky o trhu, ponuke, dopyte, riešiť krivky a výpočty zložitých ekonomických mechanizmov a pod.
Niečo také radšej ponechajme špecializácii na ekonomických školách. My sa poďme na ekonómiu pozrieť o niečo viac organicky a so zdravým rozumom. Nepokúšajme sa na ňu zbytočne nahliadať ako na vedu s nejakými poučkami a čísielkami, ale namiesto toho ju jednoducho denne používajme ako mentálny model, vďaka ktorému môžeme pochopiť bežné javy ktoré sa medzi nami ľuďmi dennodenne dejú a ktorý nám pomôže vyvarovať sa prípadným chybným rozhodnutiam.
V tomto úplne prvom článku zo série sa povenujeme tomu úplne najzákladnejšiemu, s čím by mal každý ekonomický praktik za každých okolností začať. Poďme si vymedziť pojmy ako sú ekonómia či politická ekonómia a zistime na čo nám vlastne sú a ako ich môžeme využiť.
Čo je to ekonómia?
Ak si v nasledujúcich článkoch spomenieme prakticky akýkoľvek ekonomický pojem, je pri ňom dôležité uvedomiť si práve to, že žiaden z týchto pojmov nevychádza z nejakého random arbitru v knižke, ktorú spísal nejaký random mudrc iba preto, že by sa mu “to tak páčilo”. Všetky pojmy a ich súvislosti sú odvodené výhradne z ľudského jednania a jeho prirodzenosti. A výnimkou nie je ani samotný pojem “ekonómia”.
Ekonómia je totiž spoločenská veda, ktorá sa zaoberá rozhodnutiami a voľbami ľudí týkajúcimi sa toho, ako uspokojiť svoje potreby pomocou obmedzených zdrojov, vrátane času. Jej podstatou je prakticky skúmanie ľudského konania a spoločenskej koordinácie a interakcií medzi ľuďmi.
Umožňuje nám popisovať, analyzovať a porovnávať spôsoby, akými ľudia využívajú faktory a prostriedky na dosiahnutie svojich cieľov v kontexte obmedzených zdrojov. Taktiež nám umožňuje vyvodzovať príčinné vzťahy a predvídať dôsledky rozhodnutí ľudí bez hodnotových súdov. Je to teda pozitívna veda, ktorá sa zameriava na objektívne skúmanie skutočnosti.
Okrem toho, ekonómia nám umožňuje hodnotiť ekonomické vzťahy jednotlivcov v kontexte širších spoločenských, politických, právnych a iných súvislostí. Týmto spôsobom nám dovoľuje skúmať ekonomické aspekty spoločenských systémov a predvídať ich potenciálne dôsledky.
Jednoducho povedané, ekonómia a všetko čo s ňou súvisí je prakticky niečo ako púť do fascinujúcej džungle ľudského konania. Je to vedecký kompas, ktorý nám pomáha navigovať sa cez húštinu ekonomických rozhodnutí, a tým pádom lepšie porozumieť, ako funguje svet okolo nás.
Predstavte si situáciu, pri ktorej ste napr. na jarmoku plnom trhových stánkov, obchodníkov a všelijakých marketingových lákadiel. Váš rozpočet je však obmedzený, a preto musíte rozhodnúť, na čo svoje financie miniete. Tu prichádza ekonómia do hry.
Ekonómia nám pomáha pochopiť, že máme neobmedzené potreby, ako sú napríklad chuť na sladkosti, žiadostivosť po novom oblečení a túžba po výlete do exotického miesta. Na druhej strane, máme len obmedzené zdroje, ako sú peniaze na našom bankovom účte. Ekonómia nás učí, že musíme uskutočniť výber a rozhodnúť, aké potreby budeme uspokojovať a aké si zas necháme na neskôr.
Ekonómia však nie je iba nejakou “peňažnou psychológiou” – nie je totiž iba o rozhodovaní jednotlivcov, ale aj o spoločenskej interakcii, ku ktorej rozhodovanie jednotlivcov vždy vedie. Ekonómia nám ukazuje, ako naše rozhodnutia ovplyvňujú ostatných ľudí a ako ich rozhodnutia zasa ovplyvňujú nás. Vzťahy medzi kupujúcimi a predávajúcimi, konkurencia medzi podnikmi a vzájomná spolupráca medzi jednotlivcami – to všetko sú aspekty, ktoré ekonómia študuje a analyzuje.
Čo skúma politická ekonómia?
Politická ekonómia, často známa aj len ako “obyčajná” ekonómia, je vedeckým prieskumom ľudského konania a jeho vplyvu na ekonomické javy. Jej cieľom je prakticky odpovedať na jednoduché otázky ako "čo je...", "čo sa stane, ak..." a "čo a ako ovplyvňuje...".
Politická ekonómia nás vedie na púť cez mnohé otázky, od toho, čo ekonómia vlastne je, až po to, ako politické faktory ovplyvňujú ekonomické systémy a ich výsledky. Skúma, ako ľudia rozhodujú o tom, na čo minú svoje peniaze, ako vzájomne obchodujú a ako sa to všetko premieta do bohatstva a blahobytu jednotlivcov, rodín a dokonca celých národov. A čo je najdôleitejšie – nesnaží sa hľadať jednoduché príčiny (tak ako by to najradšej robila väčšina z nás), ale namiesto toho skúma komplexné vzťahy.
V rámci politického ekonomického skúmania sa pritom stretávame s mnohými teóriami a prístupmi, ktoré nám pomáhajú pochopiť fungovanie trhov, vzťahy medzi spotrebiteľmi a výrobcami, a dokonca aj vplyv sociálnych a politických faktorov na ekonomické rozhodnutia. Je to tak trochu zábavná hra, kde rozoberáme situácie typu "čo sa stane, ak znížime ceny?" alebo "ako ovplyvňuje vláda trhové procesy?".
Vďaka politickému ekonomickému mysleniu teda môžeme lepšie pochopiť dynamiku sveta okolo nás.
V kontexte politickej ekonómie je veľmi významnou postavou napr. Adam Smith, pretože v jeho dielach ako je "Bohatstvo národov", sa práve on ako prvý komplexne a ucelene zaoberal práve týmito otázkami. Smith popisoval "spontánny poriadok" a "prirodzenú slobodu s neviditeľnou rukou trhu" ako základné mechanizmy ekonomického fungovania. Jeho prínos k pochopeniu centrálnych problémov ekonomickej vedy bol navyše neskôr potvrdený aj ďalšími ekonómami, ako je Friedrich August von Hayek. Všetkým týmto velikánom ekonómie ako aj objasneniam ich ekonomickým modelov sa však detailnejšie povenujeme v nasledujúcich článkoch z tejto série.
Aký má ekonómia význam (prínos) pre život človeka?
Aj keď to po absolvovaní siahodlhých hodín plných krkolomných grafov a nepochopiteľných poučiek nemusí byť tak veľmi jednoznačné, ekonómia je pre bežného človeka veľmi užitočná a prospešná. Poskytuje nám totiž nástroje a spôsoby myslenia, ktoré nám pomáhajú lepšie porozumieť, ako robiť rozhodnutia v našom živote. A to bez ohľadu na to, či týmto nástrojom vieme prideliť nejakú poučku, alebo si ich dokážeme matematicky vizualizovať.
Jedným z hlavných prínosov ekonómie je to, že nám pomáha efektívne rozhodovať a spravovať naše zdroje. Učí nás, ako brať do úvahy náklady a výnosy a ako vybrať tú najlepšiu možnosť, aby sme s čo najmenším úsilím dosiahli čo najväčší úžitok. A práve maximalizácia úžitku je niečo, o čo sa snaží každý živý organizmus na našej planéte (bez ohľadu na jeho ekonomické vzdelanie).
Ekonómia je tiež veľmi užitočná pre naše každodenné rozhodovanie. Pomáha nám rozvíjať logické myslenie a racionálne uvažovanie, čo nám umožňuje vyhodnocovať situácie a zvážiť všetky potenciálne možnosti.
Okrem toho, táto veda nám pomáha vyhnúť sa bežným mýtom a nezmyslom, ktorým mnohí z nás nepochybne podliehajú. Učí nás rozpoznávať zdravý rozum a kriticky myslieť o spoločenských problémoch., vďaka čomu nám umožňuje lepšie pochopiť a analyzovať dôsledky politických a ekonomických rozhodnutí a vybudovať si tak “imunitu” voči politickému spamu v podobe populizmu a planých sľúbov, na ktoré zvyknú naletieť predovšetkým tí ekonomicky nevzdelaní.
Celkovo povedané, ekonómia je pre bežného človeka skôr praktický a užitočný sprievodca v živote, než nejaká veda. Poskytuje nám rámec a nástroje, ktoré nám umožňujú lepšie chápať a rozhodovať o ekonomických a politických aspektoch nášho sveta.
Záver – ako ekonomicky myslieť a skúmať
Keď už teda vieme čo je a na čo nám vôbec je v našich životoch nejaká ekonómia, na záver článku sa poďme pozrieť na to, ako by sme vlastne mali tieto vedomosti uplatniť. Ako si ich “upratať” v hlave tak, aby sme sa vedeli rozvážne a s rozumom navigovať v zložitej spleti ľudských vzťahov a interakcií?
Keď sa zaoberáme ekonómiou, je v prvom rade dôležité mať racionálny a faktami podložený pohľad na skúmané javy, udalosti a rozhodnutia. Aj keď sme možno v politike zvyknutí na zaujatý a emotívny prístup, pri racionálnom rozhodovaní niečo také nemá čo hľadať.
Ďalšou dôležitou zásadou správneho ekonomického “mysliteľa” je schopnosť predvídať dlhodobé a nepriame dôsledky konkrétneho kroku alebo rozhodnutia. A to je mimochodom tiež niečo, čo mnohí politici chtiac či nechtiac ignorujú. Znamená to totiž zvážiť všetky dôsledky, nevytvárať hysterické a dobre znejúce “placebo náplasti” na aktuálne riešený problém, ktorý po nejakom čase spôsobí ešte viac problémov než ich zdanlivo vyrieši.
Frédéric Bastiat veľmi výstižne povedal, že "dobrý ekonóm berie do úvahy aj tie účinky, ktoré je nutné predvídať, nielen tie viditeľné". To znamená, že ekonóm by mal skúmať nielen okamžité dôsledky nejakého činu alebo opatrenia, ale aj ich dlhodobé dôsledky na všetky skupiny v spoločnosti.
Logický prístup k ekonomickému skúmaniu je mimo iné dobre opísaný aj v dalších dielach Frédérica Bastiata, najmä v jeho eseji "Rozbité okno". Tento príklad ilustruje straty hodnoty pre spoločnosť v dôsledku rozbitého okna a zdôrazňuje nemožnosť prínosu pre spoločnosť prostredníctvom obnovy zničených statkov, pričom sa porovnáva s alternatívou, kedy by k žiadnemu "rozbitiu okna" nedošlo.
Takýto logický a premyslený prístup k ekonómii nám umožňuje lepšie porozumieť súvislostiam a predvídať dôsledky našich rozhodnutí a činov v ekonomickom kontexte. A samozrejme, tento kontext nie je dôležitý len v politike či podnikaní. Je prakticky nevyhnutný pri našom každodennom živote.
