reklama

Rakúski ekonómovia a zanietení obhajcovia kapitalizmu v tom nie sú jediní

Je rakúska ekonómia iba jedným z mnohých teoretickým nástrojom hŕstky ekonómov?

Rakúski ekonómovia a zanietení obhajcovia kapitalizmu v tom nie sú jediní
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Rakúska ekonómia sa ako vetva ekonomického myslenia od dnešného ekonomického “mainstreamu” odtrhla na začiatku 20. storočia. Odvtedy sa do veľkej miery vyvíjala ako samostatný smer ekonomického výskumu.

Predovšetkým v 2. polovici 20. storočia tak trochu zažila svoje znovuzrodenie, keď v 80. rokoch vyhral Friedrich August von Hayek Nobelovu cenu a čoraz viac vedcov sa začalo venovať tomuto ekonomickému smeru ako takému. Aj napriek tomu však rakúska ekonómia ostávala na okraji ekonomickej vedy a štandardní ekonómovia sa na ňu pozerali prakticky ako na nejakú čudesnú avedu (niektorí ju dokonca automaticky spájajú s libertarianizmom, čo je v politicko-filozofický smer, zatiaľ čo rakúska škola je bezhodnotový vedecko-výskumný program).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Metodologický trolling, či jediná komplexná ekonómia?

Je pravda, že ak sa stretnete nie len na Slovensku, ale prakticky aj na celom svete s pojmom “rakúska ekonómia”, dočkáte sa všelijakých rozporuplných reakcií. Mainstreamoví ekonómovia majú rakúskych ekonómov za určitý druh “metodologických trollov”, ktorí stále trvajú na svojich pôvodných východiskách. A tieto východiska ich nútia kritizovať a odmietať analytické nástroje a následne aj závery, ktoré mainstreamoví ekonómovia prijali za svoje.

Rakúski ekonómovia odmietajú pristupovať k ekonomike cez axiómy rovnovážnych modelov, upozorňujú na dôležitosť času a radikálnej neistoty pri pochopení fungovania sveta, vyzdvihujú dôležitosti inštitúcií a rozhodovanie chápu ako otvorený proces a nie jednoduché optimalizačné cvičenie. U jednotlivcov berú do úvahy všetky kognitívne nedostatky a tak odmietajú predpoklad dokonalej racionality a predovšetkým trh chápu ako proces dynamického objavovania a prispôsobovania sa a nie ako nejaký stav definovaný predpokladmi, ktorý je následne prístupný matematickým cvičeniam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rakúska ekonómia je teda v ekonómii prakticky niečím podobným ako je Wolfram vo fyzike, taoizmus v spiritualite, či paleo stravovanie vo výžive. Skrátka – minimum axiómov a teórií a maximum pozornosti pri emergentných javoch, ktoré okolo nás prebiehajú a ktorým máme malú tendenciu skutočne porozumieť, pokiaľ sa za každú cenu snažíme oprieť o nejaký vykonštruovaný predpoklad.

Svet nie je teoretický model alebo keď komplexita úraduje

V tejto svojej pozícii boli rakúski ekonómovia dlhé roky osamotení – možno nielen na poli spirituality a fyziky, ale rozhodne na poli ekonómie. To sa však zmenilo v 90. rokoch. Objavila sa totižto nová vetva výskumu v ekonómii, ktorá je dnes prezentovaná pod spoločným názvom ekonómia komplexity (complexity economics). 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jej vznik sa oficiálne datuje k stretnutiu fyzikov a ekonómov v novom inštitúte Santa Fe pod záštitou držiteľa Nobelovej ceny za ekonómiu Kennetha Arrowa a držiteľa Nobelovej ceny za fyziku Philipa Andersona (výsledkom bol zborník The Economy As an Evolving Complex System I, neskôr II a III). Odvtedy vzniklo v Inštitúte Santa Fe podhubie, kde sa táto myšlienka ekonómie komplexity študovala a rozvíjala.

Ekonómia komplexity zahŕňa veľké množstvo výskumných problémov a spôsobov ich skúmania. To čo však má spoločné s rakúskou ekonómiou je práve kritika mainstreamu. Títo ekonómovia totiž svoju kritiku začínajú hneď u metodologických otcov mainstreamovej ekonómie v osobe Walrasa a Jevonsa. Kritizujú ich, že svojou snahou matematizovať ekonómiu cez hľadanie analógii medzi fyzikou 19. storočia a ekonómiou nesprávne zaradili systém ekonomiky medzi jednoduché fyzikálne systémy. Prerozprávali tak ekonómiu do jazyka rovnovážnych modelov, kde je každý problém len problémom optimalizačným a jeho riešeniam prispôsobili aj potrebné predpoklady, ako napr. dokonalá racionalita ľudí, dostupnosť všetkých informácií atď.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ekonómovia komplexity však upozorňujú na to, že ekonomika je skôr otvoreným, dynamickým, komplexným systémom, ktorý sa neustále adaptuje a podlieha zmenám, čoho výsledkom je radikálna neistota a neexistencia rovnováhy. Títo ekonómovia (rovnako ako tí rakúski) dávajú dôraz na neustály tok zmien, nerovnováhu a otvorenosť ekonomického problému. Neskúmajú rovnovážny stav, ale procesy akými sa ekonomika vyvíja. Opúšťajú predpoklad dokonalých vedomostí a racionality a vyzdvihujú vplyv a silu inštitúcií a kultúry vo všeobecnosti, ktorá sa však rovnako stále vyvíja a je niečím organickým. Rovnovážne modelovanie odmietajú, lebo nasadzuje veľmi skresľujúce “axiómové” okuliare, cez ktoré sa pozeráme na svet. Cez prizmu rovnováhy totiž nevidíme priestor pre kreativitu, objavovanie a neustále prispôsobovanie sa zmene v čase. Ak tak chceme pochopiť, ako tento systém funguje, potrebujeme totiž úplne iné nástroje než akými disponovala fyzika 19. storočia a ktoré sa stali základom mainstreamového ekonomického uvažovania.

A nech už to znie akokoľvek bizarne, podobne to so svojou filozofiou má aj paleo stravovanie, Wolframova fyzika, či tao…

Ako pristupovať ku komplexnej ekonomike

Čo to všetko teda v konečnom dôsledku znamená? Nuž, ekonómovia komplexity chápu ekonomiku ako dynamický a nelineárny systém, ktorý nikdy nie je v rovnováhe. Keď hovoria o dynamickosti systému, majú na mysli fakt, že momentálny stav systému je funkciou predchádzajúcich stavov v minulosti. Namiesto bezčasového modelovania rovnováhy tak do hry vstupuje dynamický prvok času a dôležitosť histórie.

Nelineárnosť systému pritom zasa značí, že len malá zmena môže spôsobiť veľké a hlavne nečakané následky. Pôvodom týchto nelinearít sú najčastejšie rôzne spätné väzby, ktoré posilňujú akúkoľvek zmenu v rámci systému. V rámci takýchto systémov je potom nesmierne ťažké robiť akékoľvek predikcie vývoja a “vedecky” navrhovať intervencie. To sa ukazuje predovšetkým pri (ne)schopnosti mainstreamovej ekonómie vysporiadať sa s krízami.  

Jednotlivec je totiž v rámci ekonomiky modelovaný ako heterogénny agent bez dokonalých vedomostí a dokonalej racionality, ktorý sa skôr ako deduktívnym optimalizovaním zaoberá induktívnym učením sa. Teda agenti v ich ponímaní testujú rôzne stratégie rozhodovania sa  v odlišných situáciách a tie úspešnejšie využívajú častejšie a menej úspešné zabúdajú. Takýto človek je z pohľadu ekonómie iba akási umelá inteligencia, ktorá má veľmi jasný a nemenný cieľ, pričom je konštantne trénovaná iba v jednom type prostredia.

Aká je však skutočnosť a ako sa na to pozerá ekonómia komplexity? Nuž, pri tom všetkom neexistuje žiadny dopredu daný súbor nástrojov, alebo iné obmedzenia. Rozhodovanie je otvorené a existuje priestor na úplne nové reakcie – inovácie. Zároveň rozhodnutia agentov nie sú len pasívnymi voči prostrediu, ale samotné spoluvytvárajú toto prostredie.

Ekonómia komplexity tak pripisuje veľký význam interakciám medzi jednotlivcami v rámci ekonomiky. Inak povedané – sieťovým efektom. Teória sietí je tak jedným z ich nástrojov a pomocou nej ukazujú, ako rôzne usporiadania sietí majú vplyv na komplexnosť a previazanosť jednotlivých rozhodnutí v rámci ekonomiky. Ak pochopíme hustotu previazanosti jednotlivých vstupov a výstupov v ekonomickom procese, kde je už dnes možné prakticky vyrobiť hocičo pomocou hocičoho, tak základný ekonomický problém dostane úplne novú kvalitu. Akákoľvek malá zmena v preferenciách, dostupnosti zdrojov alebo technológiách vyvolá vlnu nutných prispôsobení sa v ekonomike, ktoré zasa vyvolajú ďalšie sekundárne vlny v systéme atď. 

Ekonomický problém alokácie sa tak stáva z pohľadu optimalizačných nástrojov mainstreamovej ekonómie neriešiteľný a ekonómovia komplexity upozorňujú na iné možné riešenia napr. cez evolučné algoritmy.

Network effect – celková užitočnosť XY (telefónu) závisí od počtu jednotlivých prepojení vzťahov (prepojení) v sieti
Network effect – celková užitočnosť XY (telefónu) závisí od počtu jednotlivých prepojení vzťahov (prepojení) v sieti (zdroj: Wikipédia)

Samotný ekonomický vývoj je preto vnímaný ako evolučný proces, ktorého výsledkom je adaptácia výrobných plánov na prostredie, ktoré je tvorené preferenciami spotrebiteľov, dostupnými zdrojmi a aktuálnymi technológiami. Pričom hybnou silou nie je nejaký “hlavný manažér”, teda centrálny plánovač, ale slepý mechanizmus diferenciácie, selekcie a replikácie. Inými slovami ide o širší fenomén tzv. kultúrnej evolúcie. Tieto procesy a ich fungovanie skúmajú na simulačných modeloch napr. pomocou počítačov. 

A práve toto je problematika, ktorú si napr. ani v náznakoch neuvedomujú mnohí politici nie len na Slovensku, ale na celom svete. Myslia si, že spoločnosť a emergentné vzťahy v nej sú niečo, čo sa dá jednoducho riadiť skrz zákony a pridávanie toku peňazí tam či onam. V prostredí ekonomickej komplexity tak mnohým politickým lídrom nedochádza jednoduchý fakt toho, že pri hustom substráte centrálnych plánovačov je mnohokrát tým najlepším riešením na mnohé spoločenské problémy práve decentralizácia a odstránenie mnohých prekážok (predpokladov) vytvorených samotnými plánovačmi. 

Plánovanie je niečo čomu sa v našej spoločnosti nevyhneme a do veľkej miery je aj nevyhnutné, no je pritom dôležité vedieť, čo konkrétne ním spôsobujeme a či naším vykonštruovaným riešením náhodou automaticky nevykonštruujeme aj príčinu daného problému, ktorá môže byť v skutočnosti úplne odlišná od reality. A teda, či zbytočne nespotrebovávame vázne zdroje a nevytvárame viac škôd ako úžitku.

Záver (toto je len začiatok)

Nový pohľad na ekonómiu so sebou samozrejme prináša aj nové pohľady na už existujúce koncepty. Pomocou teórie sietí môžeme napr. lepšie pochopiť, ako sú verejné statky poskytované súkromne, ak berieme do úvahy aj vplyv vzájomných interakcií a sociálneho kapitálu v komunitách. Alebo môžete lepšie pochopiť priebeh (akejkoľvek) finančnej krízy. 

Jeden z hlavných predstaviteľov ekonómie komplexity, Brian Arthur, v jeho novej zbierke odborných článkov Complexity and the Economy (2015) opisuje ekonómov z pred sto rokov ako horolezcov, ktorí mali pred sebou dve vysoké hory, ktorých vrcholy boli v oblakoch. Ekonómovia sa rozhodli šplhať po tej s dobre definovanými matematickými problémami, iba aby po dlhých rokoch šplhania zistili, že tá druhá hora procesno-organického prístupu, bola oveľa vyššia. A následne vyjadruje potešenie, že v posledných rokoch začali ekonómovia šplhať aj po tej druhej. 

Ekonóm študujúci rakúsku ekonómiu však vie, že táto horelezecká expedícia sa začala už dávno na začiatku 20. storočia. Pritom tieto dve expedície (rakúšania a komplexisti) zatiaľ o sebe nemajú dostatok informácií a preto existujú pomerne rozsiahle nevyužité zisky z akademickej syntézy týchto dvoch smerov. 

A je to práve toto, čo by malo zaujať predovšetkým mladých študentov ekonómie sympatizujúcich s rakúskou školou – nebojte sa ekonómie komplexity. Vzťahy medzi ľuďmi sú mnohokrát oveľa komplexnejšie, než sa nám snažia vysvetliť niektorí “mainstreamoví” ekonómovia a rádovo komplexnejšie, než je to v predstavách populistickcýh politikov.

Lukáš Čelinák

Lukáš Čelinák

Bloger 
Politik
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  250x

Som odborník na elektronické vzdelávanie, programátor, okresný predseda SASky, hrnčiar a cestovateľ s bohatými skúsenosťami z celého sveta, vďaka ktorým som sa naučil kriticky nazerať na efektivitu verejných financií v našej krajine. Som taktiež vášnivý hrnčiar a vo svojom voľnom čase sa venujem organizovaniu workshopov, pri ktorých sa snažím oboznámiť ľudí a deti s hrnčiarskym remeslom. Moje záujmy zahŕňajú aj štúdium ekonomickej literatúry od autorov ako sú Bastiat, Hayek, Rothbard a Mises, ktorí ma inšpirujú pri politickej činnosti. Mám krásnu ženu a dve úžasné deti s ktorými spoznávame slovenský, čiastkovo reformovaný vzdelávací systém. Ako okresný predseda SASky sa prevažne zameriavam na písanie článkov o ekonomických témach, ktoré nadväzujú na všetky odvetvia v našej spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáEkonómia a štátVzdelávanie a naša budúcnosťPolitika

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

79 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu