Nejakým takýmto spôsobom minimálne funguje zmýšľanie časti poslancov NR SR a politických lobbystov za ich chrbtami.
Aj keď sme si v minulom článku načrtli nejaké základy ekonómie a upozornili na mnohé populistické sľuby súčasných slovenských politikov, je treba mať napamäti, že sústavná snaha o sabotovanie ekonomického pokroku má aj iné formy než len plané “easy money” sľuby o príspevkoch na dieťa či o obedoch zadarmo.
A nie, tentokrát nie je reč o interupciách, aj keď je pravdou, že otázka interupcií sa vracia do parlamentu rovnako cyklicky, ako náš aktuálny problém, ktorému sa v tomto článku pozrieme na zúbok.
Reč je samozrjeme o zatvorených nedeliach. Návrh niektorých poslancov OĽaNO, podľa ktorých mali od mája zostať obchody na Slovensku v nedeľu zatvorené, sa totiž vrátil v úvode februára predkladateľom na dopracovanie.
Prevádzky mali podľa návrhu zostať otvorené len štyri nedele v roku. Ide o poslednú nedeľu pred začiatkom školského roka a tri adventné nedele pred Vianocami, pričom takéto výnimky mali umožniť zvýšenie tržieb obchodníkov a zásobenie obyvateľstva pred začiatkom školského roka a pred Vianocami.
Oproti súčasným pravidlám sa mal predaj po novom v obchodoch umožniť aj cez štyri sviatočné dni, a to 1. mája, 8. mája, 29. augusta a 1. septembra.
Trochu ekonómie a zdravého rozumu
Ako už isto vieme, ak sa politici v mene snahy o hysterické získanie volebných preferencii (a v tomto konkrétnom prípade možno aj v mene tučných balíčkov od korporátnych lobbystov) snažia v prvom rade útočiť na emócie a neinformovanosť. Aj keď sa na prvý pohľad môže mnohým ľuďom zdať zákaz nedeľného predaja ako pekný nápad, vďaka ktorému predsa “môžu predavačky tráviť svoj víkend s rodinou”, nič nie je tak jednoduché, ako by sa mnohým populistom mohlo zdať.
Poďme sa v prvom rade pozrieť na trochu ekonómie a zdravého rozumu. Čo by nedeľný zákaz predaja priniesol?
Nuž, v prvom rade, ak by obchodníci stratili možnosť otvárať obchody v nedeľu, boli by nútení prijať nejaký jednotný model prevádzky. Spotrebitelia by zase boli nútení prispôsobiť svoje nákupné návyky a plánovanie. Toto obmedzenie by teda mohlo viesť k zníženiu konkurencie a rôznorodosti služieb, čo by z dlhodobého hľadiska nepriaznivo ovplyvnilo ekonomický pokrok a blahobyt.
Zamestnanci v obchodoch by síce mohli z krátkodobého hľadiska mať viac voľna v nedeľu, avšak na druhej strane by mohli čeliť redukciám mzdy alebo dokonca stratám pracovných miest, keďže obchodníci by v prípade zákazu nedeľného predaja hľadali pôsoby, ako kompenzovať pokles tržieb. Toto by mohlo mať nepriaznivý vplyv na životnú úroveň zamestnancov a ich rodín a zároveň by mohlo znižovať samotnú kvalitu služieb poskytovaných zákazníkom.
Zákaz nedeľného predaja v obchodoch by ďalej mohol spôsobiť neefektívnosť vnútorného trhu, keďže by sa v jeho dôsledku znížila celková flexibilita otváracích hodín obchodov. Niečo také by pochopiteľne mohlo viesť k preťaženiu obchodov v dňoch, keď sú otvorené, čo by zvýšilo čakacie doby a zhoršilo celkovú skúsenosť zákazníkov. Časť spotrebiteľov by preto mohla byť nútená zmeniť svoje nákupné návyky, čo by so sebou nepochybne prinieslo množstvo rozličných negatívnych dôsledkov.
V skratke; obmedzenie slobody voľby, znížená dostupnosť tovarov a služieb, negatívny vplyv na konkurencieschopnosť a inovácie, zhoršená zamestnanosť a životná úroveň sú len niektoré z problémov, ktoré by tento zákaz mohol spôsobiť. Pri troche zmýšľania mimo matrix ružových vízií planých politických sľubov by malo byť každému jasné, že akákoľvek regulácia predajnej doby prinesie za každých okolností viac škody ako osohu.
Analýza Národnej banky Slovenska
No dobre teda. Keď sme sa už tak trochu zmysleli nad možnými negatívnymi dôsledkami zákazu nedeľného predaja, čo takto sa pozrieť na oficiálne zdroje? Nehovoria náhodou praktické merania o tom, že náš zdravý rozum a aké-také základy ekonómie môžu byť predsa len chybné?
Našťastie, Národná banka Slovenska (NBS) zverejnila správu, ktorá podľa nej ponúka „niekoľko striktne vecných, ekonomických argumentov“ ohľadom zákazu nedeľného predaja. Podľa oficiálneho prehlásenia Národnej banky by sa zákaz nedeľného predaja nepriaznivo dotkol, ako pracovníkov, tak aj spotrebiteľov a obchodníkov.
Pracovníci v nedeľu
Predavači v maloobchode, ktorí zvyknú stáť za pultmi aj v nedeľu, tvoria podľa NBS 13% všetkých nedeľných pracovníkov. Populistický argument matovičovcov typu “predavačky môžu tráviť svoj víkend s rodinou” sa teda po tejto analýze už nezdá byť tak veľmi presvedčivým.
Podľa Národnej banky Slovenska sú ďalšími významnými zamestnávateľmi nedeľnej pracovnej sily napríklad priemysel, zdravotníctvo, doprava a pod. S nedeľnou prácou sa pritom najčastejšie stretávajú zamestnanci v ubytovaní a stravovaní (70% z nich). Je teda viac ako jasné, že väčšiny nedeľných pracovníkov by sa tak zákaz nedeľného predaja netýkal.
Bez nedeľných príplatkov (zo zákona najmenej 3,58 eur za hodinu) by zamestnanci v predajniach zarobili približne o 10% menej než predtým. Analýzy údajov na úrovni jednotlivcov zasa ukazujú, že podiel mzdy zarobenej nedeľnou prácou v rôznych typoch maloobchodných prevádzok predstavuje 10 až 19%.
Spotrebitelia
Väčšina domácností by podľa NBS vnímala zatvorenie predajní v nedeľu ako obmedzenie ich nákupných možností a teda ako obmedzenie ich slobody.
„Zatvorenie obchodov počas štátnych sviatkov od júna 2017 ukázalo, že výpadok nákupov cez sviatky sa čiastočne kompenzoval silnejšou nákupnou aktivitou v dňoch pred a po sviatkoch,“ píše sa v správe NBS.
Zákaz by sa pritom týkal každej nedele, nielen zriedkavých 15 štátnych sviatkov ročne. Ľudia by si tak jednoznačne lepšie zvykli a prispôsobili by svoje nákupné správanie.
Navyše v nedeľu podľa analýzy nakupujeme výrazne menej, než v iných dňoch týždňa. Majú to potvrdzovať aj oficiálne údaje z eKasy, ako aj záznamy z čítačiek čiarových kódov z jednej veľkej sieti supermarketov na Slovensku.
Obchodníci
Poslednou kategóriou populácie, ktorej by sa podľa NBS zákaz nedeľného predaja nepriaznivo dotkol, sú koniec koncov samotní obchodníci. Pre väčšinu obchodov by na jednej strane mohli znamenať stiahnuté rolety v nedeľu úspory na nákladoch, najmä mzdových, ale aj energetických. Fixným nákladom, medzi ktoré patrí napríklad nájom, by sa však príliš vyhnúť nevedeli.
„Preto veľké a ziskovejšie predajne by z toho vyšli výhodnejšie a malé špecializované predajne by získali menej alebo aj zaznamenali stratu. Tomu nasvedčujú aj skúsenosti z tých krajín Európy, kde je nedeľný predaj zákonom obmedzený. Často platia rozsiahle výnimky podľa otváracej doby, sezóny, turistických oblastí a regiónov, alebo typu a veľkosti predajní,“ poznamenali experti.
Na zákaz nedeľného predaja by teda doplatili malé podniky, zatiaľčo veľké by to ustáli.
Podobný efekt “too big to fail” sme mohli vidieť aj počas koronakrízy, kedy plošné lockdowny pochovali množstvo malých podnikov. Takémuto štátnemu “hospodáreniu” sa mimochodom hovorí “korporativizmus” a v praxi nepredstavuje nič iné, ako obyčajnú snahu veľkých spoločností vybudovať si na trhu monopol. So slobodným trhom a konkurenciou to nemá nič spoločné; je to čiste a len snaha politikov centralizovane robiť veľké korporácie ešte väčšími.
Záver
Zákaz nedeľného predaja je v zásade veľmi nebezpečný buzzword, ktorý slúži ako “proxy-lobbing” a rezonuje smerom od populistických politikov priamo k jásajúcim davom neinformovaných voličov. Potvrdzujú to ako údaje z Národnej banky Slovenska a eKasy, tak aj obyčajný zdravý rozum a aké-také ekonomické myslenie.
Dovolil by som si povedať, že namiesto zavedenia nedeľných zákazov by politici mohli zvážiť iné opatrenia, ktoré by zlepšovali kvalitu života zamestnancov v maloobchode, bez toho aby obmedzovali slobodu spotrebiteľov a obchodníkov. Napríklad by mohli podporovať dobrovoľné dohody medzi zamestnancami a zamestnávateľmi týkajúce sa pracovných podmienok a odmeňovania, alebo zvýšenie flexibility pracovných hodín, čo by umožnilo zamestnancom lepšie vyváženie pracovného a súkromného života.
V konečnom dôsledku by politici mali v prvom rade zohľadniť širšie dopady svojich rozhodnutí a nežiť iba v instantnej krabičke svojho vlastného populizmu. Mali by navrhovať politiky, ktoré podporujú ekonomický rast, blahobyt a slobodu, ako aj zlepšenie kvality života občanov. Zákaz nedeľného predaja v obchodoch by však mohol mať presne opačný účinok a nepochybne by spôsobil ešte viac problémov, než by vyriešil.
