Dožijeme sa vôbec štátneho dôchodku?

Doba ide dopredu a spolu s ňou sa tešíme mnohým zázrakom medicíny, povedomí o zdravej životospráve, či stúpajúcej životnej úrovni. Je to super, keďže v dôsledku toho sa v priemere dožívame stále vyššieho a vyššieho veku. Na druhej strane, tento trend má aj svoje tienisté stránky. 

Aké? Vyzerá to tak, že do dôchodku pôjdeme nielenže v čoraz vyššom veku, ale čoraz častejšie zrejme budeme aj pracovať popri penzii. Skôr či neskôr budeme musieť nájsť riešenie, ktoré by zachránilo tento kolabujúci systém.

Áno, ľudia umierajúci neskôr sú pozitívnou správou. Na druhej strane tu však máme nekompromisný trend v podobe demografickej krivky, ktorá jasne ukazuje, že detí na Slovensku sa rodí čoraz menej. 

Čo to znamená?

Kvôli starnutiu populácie a nízkemu prírastku nových pracovníkov hrozí, že v budúcnosti nebude dostatok pracujúcich na zabezpečenie dôchodkov. V súčasnosti na jedného dôchodcu pripadá približne 3,2 ľudí v aktívnom veku. Avšak, odvody týchto pracujúcich nestačia na úplné financovanie dôchodkov. Preto Sociálna poisťovňa každoročne dopláca stovky miliónov eur na dôchodkový systém, čo vedie k stále rastúcemu dlhu, na ktorý sa napokon skladáme my všetci. 

Výhľady do budúcnosti sú však ešte znepokojujúcejšie. Keďže sa rodí menej detí než v minulosti, do roku 2070 sa predpokladá, že na jedného dôchodcu bude pracovať iba 1,5 človeka v produktívnom veku. Príjmy z odvodov nám skrátka nebudú stačiť na financovanie dôchodkov a nebude možné udržať ich na takej úrovni, aby zabezpečili ako-tak dôstojný život. 

Čo teda môžeme očakávať? Nuž, s najväčšou pravdepodobnosťou sa preto bude zvyšovať vek odchodu do dôchodku. Ak to nebude stačiť, dôchodky sa budú musieť znížiť. V extrémnom prípade by mohlo dôjsť aj k zoštátneniu druhého piliera, podobne ako v Maďarsku v roku 2010 alebo v Poľsku v roku 2013. To by však znamenalo, že bez nasporených prostriedkov si pracujúci ľudia nebudú môcť dovoliť odísť do dôchodku, pretože by im chýbali finančné prostriedky na zabezpečenie životných potrieb.

Porovnanie vekových pyramíd obyvateľstva – populácia od roku 1950 a situácia typu “veľa pracujúcich, veľa detí, málo dôchodcov” sa zmenila na “málo detí, veľa pracujúcich, veľa dôchodcov”  (zdroj: http://www.humannageografia.sk/clanky/kacerova_ondackova.pdf)

Predikcia demografickej pyramídy na Slovensku v roku 2060 podľa aktuálneho rozloženia obyvateľstva a predlžovania priemernej doby dožitia (zdroj: https://www.prosight.sk/)

Pracujúci dôchodcovia

Vek odchodu do dôchodku pritom nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje dĺžku pracovného života. Na Slovensku je značný podiel dôchodcov, ktorí musia pokračovať v práci kvôli nízkej výške svojho dôchodku a tento počet sa postupne zvyšuje.

Rastúci počet pracujúcich ľudí v staršom veku prináša pozitíva hlavne pre našu ekonomiku. Nedávne hromadné odchody do predčasného dôchodku (po novom sa umožňuje odchod už po 40 odpracovaných rokoch) totiž odhalili problém s tým, že ”novovzniknutých” dôchodcov nemá v práci kto nahradiť. To sa výrazne prejavilo napríklad v oblasti hromadnej dopravy, kde viaceré mestá museli znížiť počet liniek MHD kvôli nedostatku vodičov.

Dáta k dôchodkovému systému na Slovensku

Prečo nám však dôchodkový systém neprinesie postačujúci dôchodok? V súčasnosti je priemerný starobný dôchodok vo výške približne 606 eur mesačne (oproti roku 2023, keď bol priemerný dôchodok 577 eur, ide o nárast približne o 29 eur). Prognózy na rok 2025 predpokladajú ďalší nárast, a to na hodnotu okolo 642 eur.

Miera náhrady dôchodku z hrubej mzdy je momentálne vo výške 42 % (k roku 2021). Z dlhodobého hľadiska sa pritom toto číslo znižuje. A to v praxi znamená to, že čím neskôr pôjdete na dôchodok, tým o väčšiu čiastku sa vám príjem na dôchodku zníži oproti príjmu počas produktívneho veku.

Na nasledujúcej tabuľke môžeme vidieť mieru "náhrady" za posledných 30 rokov (zdroj: https://slovak.statistics.sk/)

Dôvody, prečo nie sú Slováci pripravení na dôchodok

Štát sa o nás “postará”...

Dáta hovoria jasne. Každý rok pribúdajú tisíce nových dôchodcov, čo vedie k rastu výdavkov Sociálnej poisťovne na starobné dôchodky. V roku 2009 dosiahli tieto náklady sumu 3,595 miliardy eur, pričom v roku 2022 už vzrástli na 6,575 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 83 %. 

Výdavky na dôchodky budú rásť aj v nasledujúcich rokoch. Podľa demografických prognóz sa počet ľudí v dôchodkovom veku bude ešte viac zvyšovať, zatiaľ čo počet obyvateľov v produktívnom veku bude klesať. To znamená, že na čoraz vyššie dôchodky a nahromadené dlhy sa bude skladať stále menej pracujúcich. 

Takže nie – štát sa o nás nepostará ani náhodou – je dôležité, aby sme boli zodpovední a pripravili sa na budúcnosť sami.

Do dôchodku ďaleko, ešte mám čas...

• 25 rokov: Práve som skončil univerzitu, začal som pracovať a do dôchodku mi zostáva ešte veľa rokov. Chcem si svoje zárobky užiť a kúpiť si nový iPhone…

• 35 rokov: Momentálne nemám možnosť odkladať peniaze bokom. Mám malé dieťa a väčšinu peňazí jednoducho investujem do rodiny.

• 45 rokov: Už síce aj začínam uvažovať nad investovaním, ale práve sme sa presťahovali do väčšieho domu a čaká nás hypotéka. Deti sú pritom tiež finančne náročné – krúžky, škola… Investovanie teda ešte odložím.

• 55 rokov: Rád by som začal investovať, keďže sa dôchodok blíži. Idem si zistiť, aké mám možnosti.

• 65 rokov: Prečo som nezačal investovať skôr? Aj s menšími sumami by som si dokázal vytvoriť pekný kapitál na dôchodok.

Tento scenár krásne ilustruje bežné odkladanie investovania, pri ktorom si človek myslí, že má stále dostatok času. Kedy sa rozhodnete začať sporiť na dôchodok je pritom veľmi kľúčovým faktorom. Najlepší čas na začiatok je hneď. Prečo? Pri dlhodobom sporení hrá čas najväčšiu rolu, dokonca viac ako samotná výška investície, vďaka zloženému úročeniu. 

Zložené úročenie možno prirovnať k snehovej guli, ktorá sa pri valení zväčšuje. Aj malé investície môžu časom priniesť značné zhodnotenie a ak investovanie neustále odkladáte s myšlienkou, že máte ešte dostatok času, môžete tak prísť o tisícky eur. Napríklad, ak budete investovať 100 € mesačne počas 30 rokov až do dôchodku, odklad investície iba o jeden rok vás môže pripraviť približne o 13 000 € z nasporenej sumy.

Dôchodok neriešim, lebo sa ho ani nedožijem...

Podľa dostupných údajov sa približne 79 % mužov a 91 % žien dožije veku potrebného na poberanie dôchodku. Vďaka pokrokom v zdravotníctve a medicíne sa priemerná dĺžka života predlžuje približne o 2 roky za každé desaťročie, čo znamená, že aj šance na dožitie dôchodkového veku sa budú ďalej zvyšovať. Zo štatistického hľadiska je teda pravdepodobné, že sa dôchodku dožijeme.

Ak stále váhate, máte pred sebou štyri možnosti:

• Investovať a dožiť sa dôchodku – tým si zachováte svoj životný štandard.

• Investovať a nedožiť sa – vaše investície prejdú na dedičov.

• Neinvestovať a nedožiť sa – nezanecháte žiadny majetok pre pozostalých.

• Neinvestovať a dožiť sa – vaša životná úroveň bude výrazne nižšia ako počas aktívneho pracovného obdobia.

Z ekonomického hľadiska sa teda investovanie javí ako tá najlepšia voľba, pretože vám zabezpečí výhody v každom scenári. Ak chcete zistiť svoju pravdepodobnosť dožitia dôchodkového veku, môžete si to vypočítať pomocou dostupnej kalkulačky na výpočet dĺžky života.

Záver – ako sa pripraviť na dôchodok na Slovensku?

Od 01. 05. 2023 sa automaticky zapájal do 2. piliera každý, kto začne prvýkrát pracovať a pre ľudí do 54 rokov sa majetok presúva do indexových fondov. No pre tých, ktorí pracovali už pred touto reformou a nemajú uzatvorený 2. pilier, bolo stále potrebné sa do neho zapojiť manuálne.

Napriek tomu, že 2. a 3. pilier môžu predstavovať formy sporenia na dôchodok, je dôležité si uvedomiť, že ich budúcnosť nie je zaručená. Historické skúsenosti v našej krajine, ako aj kroky niektorých politických reprezentácií naznačujú, že podmienky týchto pilierov sa môžu kedykoľvek zmeniť. To môže priniesť riziká pre tých, ktorí sa na tieto možnosti spoliehajú.

Čo teda robiť? Nuž, ak sme predsa len nad Slovenskom nezlomili palicu, mali by sme sa pravdepodobne zamerať na individuálne úspory a investície, ktoré sú mimo dosahu politických zásahov. Nie je od veci začať uvažovať o dlhodobých investíciách, ktoré vám pomôžu zabezpečiť si príjem aj v starobe. Či už idete experimentovať so štátnymi menami alebo s kryptom, nezabúdajte pritom na legislatívu a pri výbere investičných nástrojov si nastavte stratégiu podľa svojich cieľov a schopnosti znášať riziko. Nezabúdajte pritom na infláciu – pravidelné zvyšovanie výšky investícií o 5 % každé dva roky vám pomôže udržať krok s rastúcimi nákladmi.

Zatiaľ situácia nasvedčuje tomu, že iba pri správnej investičnej disciplíne a rozumnom hospodárení si môžete vytvoriť stabilný finančný základ, ktorý vám umožní prežiť dôchodok bez starostí o zmeny v legislatíve.