Keď sa vysloví slovné spojenie “sankcie voči Rusku”, väčšina z nás si predstaví dramatické titulky, politické vášne a možno aj obavy, ako to celé dopadne a hlavne čo to bude znamenať pre naše peňaženky. Po troch rokoch od vypuknutia vojny na Ukrajine a vlny sankcií zo strany EÚ je čas pozrieť sa na vec triezvo – čo tie sankcie vlastne znamenajú, ako fungujú a hlavne – ako ovplyvňujú Slovensko?
V tomto článku rozoberieme štyri hlavné typy sankcií – od zmrazených účtov oligarchov až po obmedzenia na plyn a ropu – a ukážeme si, nakoľko sa nás to naozaj dotýka.
Prečo je to dôležité? Lebo mýty o sankciách často prekrývajú realitu a tá môže byť prekvapivo menej strašidelná, než si myslíme – no zároveň odhaľuje iné problémy, ktoré s Ruskom vôbec nesúvisia. Poďme na to!
Štyri typy sankcií
EÚ uvalila na Rusko štyri kľúčové typy sankcií: cielené tresty na jednotlivcov, finančné reštrikcie, zákazy vývozu technológií a obmedzenia dovozu energií. Tieto štyri piliere sledujú jasné ciele – od oslabenia elít a ekonomiky až po zníženie závislosti na Rusku – a ich vplyv sa líši podľa toho, koho a čo zasahujú.
1. Trest pre vyvolených
Európska únia rozložila svoje sankcie voči Rusku do štyroch odlišných balíkov a prvý z nich mieri priamo na konkrétne hlavy. Na zozname je približne 2 400 mien – od vplyvných politikov, cez rozprávkovo bohatých oligarchov, až po hlasné trúby propagandy. Títo ľudia prišli o prístup k svojim európskym kontám a vilám, ich majetok je teraz pod zámkom a ak by chceli prekročiť hranice EÚ, narazia na stopku.
Pre Slovensko to však neznamená nič iné než len zaujímavú správu z diaľky – naše hospodárstvo si ich zmrazené jachty a účty ani nevšimne, pretože ich aktivity podľa všetkého nikdy nehýbali našou ekonomikou.
2. Peňaženka na uzde
Druhý balík sankcií EÚ má na muške finančné tepny Ruska – konkrétne jeho bankový systém a štátne pokladnice. Väčšina ruských bánk sa totiž ocitla kompletne odrezaná od európskeho finančného sveta, kde predtým veselo obracali eurá.
Ak chce niekto tentokrát poslať peniaze z Ruska alebo doň, musí buď preliezť cez prísny filter výnimiek, alebo si to obísť cez sprostredkovateľov v krajinách, ktoré ešte držia dvere pootvorené. Áno, je to komplikácia, ale po troch rokoch si Rusi na tieto kľukaté cestičky zvykli a vyšliapali si svoje turistické chodníky. Pre Slovensko to znamená, že obchodné toky kapitálu s Ruskom – či už ruské peniaze k nám, alebo naše tam – dostali ďalšiu vrstvu byrokracie. Je však pravdou, že takéto investície boli aj tak už dve dekády skôr kvapkou v mori a ešte pred rokom 2022 skôr mizli, než pribúdali.
Oveľa tvrdší úder však dostala Ruská centrálna banka, ktorej EÚ zmrazila eurové úspory vo výške 210 miliárd eur. Zrazu sa jej finančná záchranná sieť scvrkla na čínske juany a hromady zlata.
Rýchle odčerpávanie rezerv a silné inflačné tlaky sú aktuálne jedným z najvážnejších ekonomických problémov Ruska. Pre Slovensko však tento finančný chaos zostáva len vzdialenou búrkou – naše firmy ani domácnosti z toho nič priamo nepocítia.
3. Zatvorené sklady
Tretí diel sankčného balíčka EÚ je prakticky o tom, čo už Rusku nepošleme.
Na čiernej listine skončili tovary, ktoré by mohli poslúžiť na vojnové účely – od chemikálií a špičkovej elektroniky až po optiku (čo sú priame ingrediencie do zbraní), ale patria sem aj veci ako obrábacie stroje či dokonca cement. K tomu pribudli zákazy na vývoz strojov pre energetický sektor, ako sú pumpy či turbíny, aby Moskve stiahli kohútiky ziskov z ropy a plynu, plus rôzne luxusné tovary, ktoré EÚ nechce oligarchom dopriať. Celkovo tieto obmedzenia zahŕňajú obchod za 48 miliardy eur, čo je slušná suma, ale v porovnaní s rokom 2021, keď EÚ vyviezla do Ruska tovar za 257 miliárd eur, ide len o necelú pätinu niekdajšieho objemu.
A ako to vyzerá u nás? Slovensko v roku 2021 posielalo do Ruska produkty za 1,75 miliardy eur – najmä autá a ich diely, ktoré tvorili vyše polovicu, a zvyšok dopĺňali stroje a elektronika. To bolo asi 2 % z nášho celkového vývozu. O dva roky neskôr, v roku 2023, sa číslo scvrklo na 370 miliónov eur, čo je už len 0,35 % z vyše 100-miliardového exportného koláča. Strata? 1,4 miliardy eur, teda 1,4 % z celku. Aby sme mali kontext, v roku 2013, ešte pred sankciami po Kryme, sme do Ruska vyvážali za 3,3 miliardy eur, čo bolo 4,5 % exportu. Už vtedy sme však boli skôr na chvoste rebríčka EÚ.
Pád exportu, ktorý naša krajina zaznamenala nie je ani náhodou len o sankciách. Mnohé firmy, vrátane giganta ako Volkswagen, ktorý kedysi posielal z našich fabrík do Ruska stovky miliónov eur, sa zbalili sami od seba – či už pre riziká, morálku, alebo čísla v účtovníctve. Rubeľ, ktorý od roku 2014 stratil voči euru vyše polovicu hodnoty, urobil z Ruska menej hladného kupca. A keď sa pozrieme na to, ako nám za posledné dva-tri roky vyskočil vývoz do Emirátov, Saudskej Arábie či Turecka, nie je ťažké domyslieť si, že časť tovaru si do Ruska stále hľadá cestičku cez zadné vrátka. Pre Slovensko tak sankcie na export znamenajú skôr drobnú nepríjemnosť než závažnú stratu – pár firiem, čo stavilo na Rusko, to pocítilo, ale v širšom meradle ide o menej ako 2 % našej vývoznej sily.
4. Energia na váhach
Posledný diel sankčného štvorlístka sa zameriava na to, čo z Ruska nevozíme. Okrem drobností ako sú diamanty, ktoré zaujímajú skôr klenotníkov, ide hlavne o energetické suroviny – plyn, uhlie a ropu. A tu prichádza prekvapenie – ruský plyn tečúci potrubím nemá od EÚ žiadnu stopku. Ani skvapalnený LNG nie je pod sankciami, iba jeho presun do krajín mimo Únie je obmedzený. Slovensko či Maďarsko si tak môžu veselo nakupovať plyn z Ruska, akoby sa nechumelilo. Jediný zádrhel nastal pred dvoma rokmi, keď Moskva skúšala tlačiť na platby cez Gazprombanku, no po odpore tento nápad rýchlo zabalila.
Problém však nie je v sankciách, ale v tom, ako sa plyn k nám dostane. Poľsko si vzalo podiel Gazpromu v tamojšom plynovode a otočilo ventil na nulu. Ukrajina zase zavrela svoje trasovacie rúry po vlastnom rozhodnutí potrestať Gazprom. Nord Stream sa po výbuchu stal prakticky podmorskou ruinou – tri zo štyroch rúr sú fuč a štvrtá leží nepoužitá, lebo Nemecko jej nechce dať zelenú. Ostáva už len južná cesta, ale tá je príliš úzkou slamkou na pitie z príliš veľkého suda. A aby toho nebolo málo, Rusko samo začalo šetriť plynom už v druhej polovici 2021, keď Gazprom krátil dodávky, aby Európu postrašil pred vojnou. V lete 2022 zase zastavil svoju prevádzku Nord Stream, aby ceny vyhnal na plafón – keď rúry vyleteli do vzduchu, aj tak nimi nič netieklo.
Všelijaké hry sa však Moskve vypomstili – Rakúsko, Česko a Nemecko vyhrali spory a Gazprom im má vyplatiť približne 15 miliárd eur. Analytici vravia, že aj slovenský SPP by mohol vyskúšať podobnú žalobu. Neistota a ruské triky prinútili Európu hľadať nových dodávateľov – a darí sa jej to.
A aj keď plyn z Ruska stále tečie, jeho cena kopíruje burzové výkyvy. Slovensko, hoci na ňom visí, platí rovnako vysoké sumy ako za iné zdroje. Jediné plus je lacnejšia doprava oproti LNG, ale pri aktuálnej cene okolo 40 €/MWh je to rozdiel pár drobných – a mimochodom, plyn je dnes lacnejší než v auguste 2021, pred celým konfliktom! Uhlie z Ruska sankcie zastavili, ale na svetových trhoch je ho dosť a za rozumnú cenu (ako v roku 2018), takže US Steel, náš hlavný odberateľ, si sťažovať nemusí. Najväčší rozruch je však okolo ruskej ropy – jej dovoz do EÚ je takmer nemožný, až na pár výnimiek. Našťastie, trh je teraz plný lacnej ropy (najlacnejšej od mája 2021), no pre náš Slovnaft to môže byť stále veľkou výzvou – prerobiť rafinériu na iné zdroje a dovážať ropu z Jadranu bude stáť pekný balík.
Záver: Mýty padajú, realita ostáva
Keď sa pozrieme pod povrch, sankcie EÚ na Rusko nie sú až takým veľkým obrom, za akého ich mnohí z nás považujú. Áno, finančné reštrikcie sú tvrdou ranou – ale skôr pre Moskvu než pre nás. Na Slovensku ich cítime len ako slabý vánok – brzdia nové investície a obchodné cestičky, no tie aj tak boli predtým skôr prašnými chodníkmi než diaľnicami. A čo plyn? Mnohí ukazujú prstom na sankcie, keď ceny skáču, ale pravda je inde – Gazprom si s dodávkami zahral nebezpečnú hru ešte predtým, než padli prvé sankčné rany a trhy sa len prispôsobili chaosu, ktorý sám vyvolal.
Problémy, ktoré dnes máme v rukách – či už v Európe, alebo doma na Slovensku – nie sú dôsledkom sankcií. Sú skôr dedičstvom dlhých rokov, počas ktorých sa v Bruseli aj Bratislave šetrilo na nesprávnych miestach a počas ktorých sa tlačili peniaze bez rozmyslu. Nápad, ktorý hovorí o zmäkčení či zrušení sankcií, v dôsledku čoho by sa všetko zázračne otočilo, je len peknou rozprávkou. Realita je zložitejšia – a odpovede ležia skôr v našich vlastných rozhodnutiach než v tom, čo sa deje za ruskými hranicami.
