Záhady životného minima

Ak máte v roku 2024 k dispozícii približne 9 eur na deň v priebehu celého mesiaca, je to podľa štátu dosť peňazí na to, aby ste si dokázali zabezpečiť základné životné potreby. 

V tomto prípade sa jedná o takzvanú hranicu životného minima, ktorá je pre jednu dospelú osobu nastavená na sumu 268,88 eur. 

Tento rok sme na túto tému mohli nepochybne zachytiť obrovské množstvo roztržiek a návrhov na to, aby sa životné minimum zvýšilo (predovšetkým na čele so Zástupcami práv zamestnancov, či s premiérom Robertom Ficom). Konečná zmena nás však čaká už budúci mesiac tohto roku. 

Ako by to mohlo v praxi vyzerať? Aký zákon upravuje životné minimum a čo (a kedy) presne môžeme očakávať?

Životné minimum – o čo ide a aké sú zákony?

Životné minimum upravuje konkrétne zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom platí, že ide o spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Výška životného minima sa obvykle mení vždy k 1. júlu a platí do 30. júna nasledujúceho roka. Suma životného minima nemôže klesnúť, môže len ostať na rovnakej výške ako za prechádzajúce obdobie. Od výšky životného minima sa odvíjajú rôzne ďalšie veličiny, a to buď s účinnosťou od 1. júla alebo od 1. januára.

Sumy životného minima pre konkrétny rok stanovuje Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov SR.

Toto opatrenie ešte v čase vydania článku nebolo zverejnené v Zbierke zákonov – aktuálne sa nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Ako sa určuje výška životného minima?

Úprava súm životného minima k 1. júlu sa vykoná tak, že doterajšie platné sumy sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie. Ide o obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roka do apríla súčasného kalendárneho roka.

Štatistický úrad SR dňa 14.5.2024 zverejnil, že index spotrebiteľských cien sa v apríli 2024 medziročne zvýšil za nízkopríjmové domácnosti o 1,9 % a tento koeficient je smerodajný pri úpravách súm životného minima od 1.7.2024. Sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty nahor.

Aké zmeny nás teda tento rok čakajú?

Dnes už poznáme konkrétne čísla, ktoré sa nás dotknú pri zmene výšky životného minima od 1.7. 2024 do 30.6. 2025.

Životným minimom fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú, je od 1.7.2024 do 30.6.2025 suma alebo úhrn súm:

• 273,99 eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

• 191,14 eur mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

• 125,11 eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa.

Zmena súm životného minima od 1.7.2024 – porovnanie s minulým obdobím

Zmenu súm životného minima od 1.7.2024 oproti minulému obdobiu (do 30.6.2024) môžete vidieť v nasledujúcej tabuľke:

Ak máte záujem o komplexnejšie údaje týkajúce sa nadchádzajúcich zmien životného minima, neváhajte navštíviť portál Podnikajte.sk.

Vyššie dávky aj čisté mzdy

V rámci diskusie o životnom minime je potrebné zdôrazniť, že ak sa jeho hranice zmenia, bude to mať vplyv na všetkých obyvateľov Slovenska. Platí totiž, že na jeho výšku sú naviazané desiatky dávok a príspevkov, ale rovnako ovplyvňuje aj oblasť daní z príjmov.

V prvom rade je dôležité si pripomenúť, ako sa výška hranice samotného životného minima líši v závislosti od veku a počtu osôb v jednej domácnosti. Ako sme spomínali vyššie, výška hranice pri jednej plnoletej fyzickej osobe je v súčasnosti takmer 270 eur. V prípade ďalšej posudzovanej dospelej osoby ide o ďalších takmer 188 eur a v prípade nezaopatreného alebo neplnoletého dieťaťa je to ďalších temer 123 eur.

Znamená to, že ak v jednej domácnosti žije matka s nezaopatreným dieťaťom, životné minimum sa vyšplhá k hranici takmer 392 eur. Životné minimum bezdetnej dvojice je presne 456,45 eura a napríklad pri dvojici s tromi nezaopatrenými deťmi ide o 824,76 eura.

Čo sa týka konkrétnych súm, výška dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivca je aktuálne 84,90 eura, napríklad bezdetná dvojica v hmotnej núdzi má nárok na 161,40 eura a dvojica s viac ako štyrmi deťmi na 297,50 eura.

Okrem hmotnej núdze však spolu s tým, ako rastie životné minimum, rastie aj ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa či príspevok na bývanie. Vláda tak pri rozhodovaní o tom, ako porastie životné minimum, počíta aj s rastom týchto a mnohých iných príspevkov a dávok.

V neposlednom rade ovplyvní suma životného minima aj dôchodcov. Konkrétne v prípade minimálnych dôchodkov, ktorých konečná výška závisí na počte rokov dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku. V praxi potom platí, že čím má človek vyšší počet rokov dôchodkového poistenia, tým vyšší násobok životného minima sa na neho vzťahuje. Minister Tomáš začiatkom roka seniorom sľúbil, že sa minimálne dôchodky budú zvyšovať potom, ako bude známa nová výška životného minima.

Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť

Nuž, čísla už poznáme. Ako sa k nim však naši politici dostali?

Vláda sa totiž už vo svojom Programovom vyhlásení z roku 2023 s názvom “LEPŠIE, POKOJNEJŠIE A BEZPEČNEJŠIE ŽIŤ” zaviazala na boj s chudobou aj prostredníctvom zavedenia nového konceptu životného minima. To by malo byť nastavené tak, „aby jeho suma skutočne zodpovedala minimálnym výdavkom na základné životné potreby v modernej európskej spoločnosti", píše sa vo vládnom dokumente bez akéhokoľvek bližšieho spresnenia, ako by mal tento koncept v praxi vyzerať. 

Pre lepšiu predstavu – životné minimum predstavuje hodnotu, z ktorej sa vypočítavajú rôzne dávky či odpočítateľná položka pri daniach z príjmov.

To, že sa vláda skutočne riešením tejto problematiky zaoberá, potvrdilo aj ministerstvo práce, ktorému šéfuje minister Erik Tomáš (Hlas). Ten sa k problematike vyjadril nasledovne:

“Nateraz je predčasné poskytovať akékoľvek informácie k tejto téme. Nový koncept životného minima tak predstavíme po ukončení odborných diskusií až v jeho finálnej podobe…"

Analytici NBS napr. v tejto súvislosti už dávno kritizovali, že náklady na život na Slovensku nemeriame dobre, pričom podľa nich kľúčový koncept životného minima neodráža reálne náklady slovenských domácností. Bankári však nie sú tí jediní, ktorí si myslia, že sa od politikov nedočkáme žiadneho presvedčivého “ekonomického” vysvetlenia toho, ako sa k daným číslam dostali. 

To, čo presne tieto čísla znamenajú a odkiaľ ich politici vytiahli, v tomto článku riešiť nechcem. Rád by som však tému životného minima uzavrel tak, že pre nás všetkých môže byť zaujímavým dôvodom na zamyslenie nad tým, čo presne sa snažia politici svojimi rozhodnutiami dosiahnuť. Či im skutočne záleží na ekonomickej slobode a prosperite, alebo sa radšej snažia robiť miniatúrne krôčiky a populistické prilepšenia “o pár eur”, ktoré ich budú minimálne bolieť a ktoré budú vyzerať dobre na kamere.

Na záver by som si dovolil citovať sumár samotnej analýzy Národnej Banky, ktorý z môjho pohľadu veľmi výstižne kritizuje problematiku všetkých podobných “ekonomických” rozhodnutí slovenských politikov:

Inflácia zasahuje rôzne domácnosti na Slovensku rôznou mierou rastu životných nákladov. Vysoká inflácia prirodzene postihuje viac nízkopríjmové domácnosti, ktorých spotrebný kôš obsahuje viac položiek základnej spotreby, ako sú napríklad potraviny. Aby dokázala sociálna politika správne cieliť pomoc zraniteľným domácnostiam, je dôležité aby sa opierala o metriky, ktoré vypovedajú o reálnom stave ekonomiky. Ústredným motívom nového, ekonomického konceptu životného minima je priblíženie sa reálnym životným nákladom a ich indexácie v kontexte inflácie. Ekonomické životné minimum, ktoré lepšie odráža reálne náklady domácností a bolo by predmetom valorizácie odvodenej od rastu relevantných nákladov by pomohlo jednoznačnejšiemu a priehľadnejšiemu nastaveniu a cieleniu sociálnej politiky. Podrobné napočítanie nákladov v tomto komentári však neslúži ako návrh výšky referenčnej hodnoty životného minima, ale ako príklad použitia novej metriky, a ďalšia diskusia o jej správnom nastavení je vítaná.

– NBS