Mal 33 rokov, život pred sebou, druhé dieťa na ceste, čakali nás všetky tie bežné starosti a krásy života, toho kľudného, kde sa nemusíš naháňať, ale len si to užívaš. Len sedieť a všetko vnímať srdcom. Nestihol, teraz vynechám duchovné hľadisko, ale napíšem o tom, ako to vidím z pohľadu toho môjho zraneného človiečika.
FAKT č. 1 - Dva mesiace pred tým, ako dostal infarkt dostal aj druhú dávku vakcíny proti covid19. Nevyhádala by som sa, nikto by sa pod to nepodpísal, dokonca to ani nie je kde nahlásiť ale ja viem, že to malo súvis. Je to fakt. Keďže infarkt dostal kvôli tomu, že mu tromba upchala cievu. Našlo sa dosť ľudí aj z doktorského prostredia, ktorí povedali, že to zrejme bolo tým ale na Slovensku je táto téma tabu, a na celé očkovanie v nákupných centrách sa nejak skoro zabudlo a o tých, ktorí majú následky alebo nebodaj zomreli sa poctivo mlčí.
FAKT č. 2 - Nemôžem ale tvrdiť, že len vakcína je na vine, keďže áno mál aterosklerózu, o ktorej sme nevedeli. Na srdci sú tri cievy, mal ich upchaté na 60%, 40%, 60% - mal cievy ako 80 ročný chlap (bohužiaľ je to dedičné).
FAKT č. 3 - Mal neskutočne vysoký cholesterol. Vo februári bol na preventívnej prehliadke u obvodného lekára, ktorý ale nemal za potreby ho informovať o žalostných výsledkoch krvných testov. Ešte že si celý život platíme zdravotné poistenie, aby potom, keď nám niečo je, tak ani nezavolajú. Ale hlavne, že si pán doktor účtoval na neho akési pofiderné vyšetrenia. Pre predstavu rozmedzie cholesterol je asi 3,0 - 5,2 pričom 5,2 je už dosť zlé a predpisujú sa lieky, môj muž mal 7,3!
Kombinácia vakcína, ateroskleróza a vysoký cholesterol. Ako by povedal jeden môj profesor šicko so šickým skapčano.
FAKT č. 4 - V deň keď zomrel som bola za ním, vlastne to bolo dve hodiny pred tým ako zomrel, vyzeral krásne, farba dobrá, nálada dobrá, ukľudnila som sa, tešila že príde domov. Vravel nám, že mu nejak zvláštne bije srdce, ako keby dva krát rýchlo a potom vynechá, dohodli sme sa, že hneď keď odídeme bude volať doktora a povie mu o tom. Volal doktora, ktorý ale prišiel asi až po hodine a namiesto vyšetrenia sa s ním pol hodinu rozprával a potom odišiel.
Pýtam sa prečo ho nevyšetril? Lebo bola sobota? Lebo bol mladý a nikto sa s tým nestretol, že taký mladý chlap mal infarkt? Lebo sa mu nechcelo? Prečo? Povedal mu, že ho chcú pustiť v pondelok domov, povedal mu že také bitie srdca po infarkte je normálne, videl, že sa bojí a aj tak nič neurobil. A on sa najedol a zomrel.
Úrad pred dohľad ešte neskončil dohľad nad touto zdravotnou starostlivosťou (ešte majú čas) ale podľa mňa je to jasné. Keď som potom prišla do nemocnice, keďže som mu neverila, keď mi volal, že môj muž zomrel. Tak sa mi ani nepozrel do očí, povedal mi, že sa to nedalo predvídať. Akože nedalo? Keď sa mu pacient hodinu pred zlyhaním srdca sťažoval, že mu nie je dobre, že mu zvláštne bije srdce? Keď ÚDZS potvrdí moje slová tak za ním asi pôjdem a len sa ho spýtam, že či vie žiť s tým, že môj muž zomrel, kvôli PIATIM minútam, čo by mu dal EKG a zistil, že začína tachykargia a podal by mu liečbu.
Takto to vidím ja, a čo vy?
