Nadané deti sa zaujímajú o písmená ešte v predškolskom veku. Pre mnohé z nich sa pred vstupom do školy stávajú písmená prostriedkom komunikácie – kreslia a píšu si albumy, lúštenky, príbehy...
Keď som prvýkrát vstúpila do triedy pre nadané deti v školskom roku 1994/95, povinná výučba písaného (spojitého) písma bola ešte axiómou. Potom prišli skúsenosti a tie viedli k otázkam a zamýšľaniu sa:
- deti boli na nové písané písmenká zvedavé, ale keď mali „drilovať“ ich tvary a spojenia, záujem sa strácal
- deti písali písaným (spojitým) písmom iba keď „museli“, pre istotu sa aj zvykli písať, či musia písaným, ak „nemuseli“, písali svojím písmom (takmer vždy veľké paličkové písmo)
Otázky (položené v minulosti, odpovedané z pohľadu súčasnosti):
Aký má zmysel nútiť deti písať písaným spojitým písmom, keď oni už svoj písací nástroj (paličkové písmo) majú?
Zmysel som nenašla, ale za užitočné som považovala naučiť deti používať malé paličkové písmená.
Je potrebné, aby si deti osvojili písané písmo?
Myslím, že pokiaľ sa písané písmo považuje za jeden z určujúcich znakov (vlastne ani neviem čoho: kultúry? histórie? povedomia?), deti by mohli mať šancu ho poznať a vyskúšať si ho.
Existuje aj iná možnosť?
Áno. Existuje veľmi veľa druhov fontov písma. Existuje písanie prostredníctvom elektronických zariadení.
Od školského roka (vlastne si už neviem spomenúť kedy presne, ale bolo to ešte v minulom storočí) sme deti začali v prvom ročníku najprv učiť paličkové písmo (v prvom polroku) a potom písané písmo (v druhom polroku). Deti ovládali obidve formy, priebežne ich precvičovali (písané písmo naďalej zväčša v mode „musíme“), väčšina z nich preferovala paličkové písmo (ale už používali aj malé formy písma).
Prešiel dlhý čas a ocitla som sa v inej škole, ale stále medzi deťmi s intelektovým nadaním. A učili sme ich písať paličkovým písmom v prvom polroku a písaným písmom v druhom polroku (dôvod bol jediný – splnenie požiadaviek štátneho vzdelávacieho programu).
Na jednej z konferencií sme sa pred tromi rokmi zoznámili s písmom Comenia script. Vyzerá trochu ako tlačené písmo, ale je definované ako písmo písané (je určené na výučbu písania, teda ako písmo písané). Spýtali sme sa kolegov zo základnej školy Narnia, ktorí v tom čase už Comenia script používali vo výučbe: „A nebojíte sa, že nebudete v súlade s požiadavkami štátneho vzdelávacieho programu?“. A oni odpovedali: „Nie, veď ide o písané písmo, len je nespojité.“
Našlo sa riešenie. Začali sme deti učiť písať písmom Comenia script, ktoré je tak veľmi v súlade s ich vývinovými charakteristikami a prejavmi a zároveň zapadne do požiadaviek štátneho vzdelávacieho programu, pretože sa nazýva písaným písmom. A prestali sme strácať čas precvičovaním niečoho, čoho zmysel sa začal strácať vstupom elektronickej komunikácie do našich životov
Vyškolili sme si učiteľov, nakúpili sme príručky, fonty, pracovné zošity. Deťom sa písmo páči. Sú zvedavé aj na písané písmo. Ale prečo len písané písmo? Existuje množstvo fontov.
Vytvorili sme pracovný zošit pre druhákov na zoznamovanie sa a dešifrovanie rôznych fontov – spojitých aj nespojitých. V treťom ročníku ich oboznamujeme s klasickým písaným písmom.
Zároveň sme v prvom ročníku získali väčší priestor na čítanie zaujímavých textov, tvorivé písanie, komunikáciu.
Ale v máji 2017 vyšiel dodatok k Štátnemu vzdelávaciemu programu: https://www.minedu.sk/data/att/11612.pdf.
Od 1. septembra 2017 sa musia všetci učiť písať spojitým písaným písmom. V dokumente štátneho vzdelávacieho programu sú dokonca uvedené presné tvary, ktoré sa majú žiaci učiť.
Čo to pre nás znamená? Návrat dozadu. Aj keď je ešte šanca, že tento urýchlený krok (dozadu) nenastane. Je to trochu aj v našich rukách. Aj to bol dôvod, prečo sme sa pridali k aktivite Deň husacieho brka.
http://slobodavpisani.sk/o-dni-husieho-brka/
Jana Jurášková
