Dva prúdy vo vzdelávaní intelektovo nadaných – výkonový a osobnostný

Vo vzdelávaní intelektovo nadaných žiakov/študentov sa uplatňujú dva (protichodné) prístupy – výkonový a osobnostný, a to tak vo svete ako aj na Slovensku. Každý vychádza z iného pohľadu na nadaného žiaka vo vzdelávacom procese.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Akademický a osobný úspech závisí viac na normálnom sociálnom a emocionálnom rozvíjaní ako na obsahu vzdelávania.

Efektívne personálne návyky, dobré postoje, sociálne kompetencie a emocionálna stabilita – všetky závisia na sociálnom a emocionálnom učení a zrení.

Ak normálne sociálne a emocionálne vývinové míľniky nie sú dosiahnuté, ani najlepšie kurikulum na svete nevyrovná vzniknuté hendikepy.

Jean Goerss (https://www.sengifted.org/post/asynchronous-development)

Intelektovo nadaných žiak je spoločnosťou vnímaný alebo odborníkmi definovaný v dvoch protichodných polohách:

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1. ako dieťa s vysokým potenciálom pre výnimočné výkony, vyžadujúce špeciálny vzdelávací prístup, aby bol užitočný pre spoločnosť (Marlandova definícia, 1972),

2. ako dieťa zraniteľné v súvislosti s nerovnomerným vývinom, s kvalitatívne odlišným vnútorným svetom, vyžadujúce špeciálny vzdelávací prístup pre svoj optimálny rozvoj (Definícia Columbus Group, 1991).

V prvom prípade je nadaný vnímaný ako „bohatstvo“ spoločnosti, vzdelávanie sa zameriava na čo najvyššie školské výkony a podľa toho sa nazýva aj tento prúd vo vzdelávaní nadaných – výkonový.

V druhom prípade je nadaný vnímaný ako jedinec s rizikovým vývinom, vzdelávanie sa zameriava na upevnenie, rozvíjanie osobnosti ako predpokladu pre realizovanie nadania. Tento prúd vo vzdelávaní nadaných sa nazýva osobnostný.

SkryťVypnúť reklamu

Pre výkonový prístup je charakteristické:

- konkurencia, tlak na výkon – oceňovaní sú najlepší

- prezentovanie sa cez úspechy v súťažiach, predmetových olympiádach

- výkonové výberové kritériá pri prijímaní do školy

- neprijímanie žiakov so špecifickými potrebami (pokiaľ nemajú vysoký výkon)

- externá motivácia, hodnotenie (známky, odmeny)

- žiak/študent je školou vnímaný ako zdroj výborných výsledkov, výkonov

- vysoký školský výkon je podmienkou zotrvania v danej (výberovej – výkonovej) škole

 Pre osobnostný prístup je charakteristické:

- zameranie sa na proces (priebeh vzdelávania), výkon je jeho vyústením, nie primárnym cieľom, nie je tlak na výkon

SkryťVypnúť reklamu

- prijímanie aj žiakov so špecifickými potrebami

- vnútorná motivácia, spätná väzba (nie hodnotenie)

- kooperácia – spolupráca

- prijímaní sú všetci, nielen tí najlepší, žiaci nie sú vnímaní cez školskú úspešnosť

- žiak/študent je školou vnímaný celistvo ako jedinec s mnohými prejavmi, špecifikami

Kým prvý prístup má bližšie k behavioristickej filozofii (reprezentuje ju napr. Skinner - správanie ľudí sa dá tvarovať prostredníctvom odmien, posilňovania), druhý prístup má bližšie k humanistickej filozofii (rozvíjanie človeka v intenciách slobody a zodpovednosti za svoje konanie - reprezentuje ju napr. Rogers).

SkryťVypnúť reklamu

Vo výkonovom systéme dokážu „dobre“ fungovať žiaci, ktorí sú osobnostne pevní, vyrovnaní, ktorí nie sú závislí od vonkajšieho hodnotenia, dokážu sa vyrovnať s neúspechom. Fungujú v ňom aj žiaci, ktorí nie sú takí vyrovnaní – ale s istými rizikami (napr. úzkostné stavy súvisiace s tlakom na výkon). Fungovanie tohto systému sa zabezpečuje cez vonkajšiu motiváciu – známky, pochvaly, ocenenia, vyzdvihovanie úspešných jedincov, vytváranie poradí. Z hľadiska výsledkov je tento systém kvantifikovateľný a tým pádom aj prehľadný (známky, poradia...).

Pri osobnostnom prístupe sa pozornosť nesústreďuje na výkon (byť lepší ako ostatní, byť najlepší, konkurovať si), ale na samotný proces vzdelávania – výkon je jeho súčasťou, resp. vyústením. Vytvárajú sa podmienky na vnútornú motiváciu. Aby sa žiaci učili preto, že ich to zaujme, alebo preto, že si to sami vybrali, alebo že v tom vidia zmysel alebo jednoducho preto, že je to potrebné (bez hrozby trestu či zlej známky). Tento systém nie je tak ľahko kvantifikovateľný, zameriava sa skôr na kvalitatívne kategórie (spolupráca, diskusia, analyzovanie problémov, tvorivé a kritické myslenie, prekonávanie prekážok...), a teda vo výsledku nie je tak ľahko uchopiteľný (nedá sa vyjadriť číslami ako v prípade výkonového prístupu).

Osobnostný prístup vychádza z toho, že pokiaľ nie je osobnosť pevná, zdravá, vyrovnaná, tak skutočné učenie nenastáva. Alebo tiež ak sa učenie deje pod tlakom, cez hrozby a teda jedinec nie je v bezpečí, tak učenie nie je efektívne. Osobnostný prístup je založený na tom, že keď sa eliminujú sa riziká vo vývine, osobnosť nadaného dozreje, upevní sa a bude môcť realizovať svoj talent, rásť v oblasti, ktorá mu je blízka bez nánosov, ktoré by mohli nastať vo výkonovom systéme (napr. strach zo zlyhania).

Pri vzdelávaní podľa výkonového prístupu je dieťa vnímané podľa prvého vymedzenia – dieťa s prísľubom vysokého výkonu a jeho úžitku pre spoločnosť.

Pri vzdelávaní podľa osobnostného prístupu je dieťa vnímané dieťa podľa druhého vymedzenia – dieťa zraniteľné s prísľubom jeho vlastného optimálneho rozvoja.

U intelektovo nadaných k týmto rizikám patrí najmä:

- asynchrónny vývin (intelekt veľmi popredu, ale ostatné zložky osobnosti (napr. emocionálna, sociálna) môžu byť na inej úrovni),

- dysfunkčný perfekcionizmus – dieťa vníma očakávanie (tlak) okolia na vysoké výkony v intelektovej oblasti ako záväzok a bojí sa zlyhania, v dôsledku čoho niektoré úlohy ani nezačne riešiť, aby sa vyhlo neúspechu; tu je potrebné učiť dieťa „robiť chyby“, posilňovať ochotu riskovať, snažiť sa prekonávať prekážky, naučiť sa vyrovnávať s neúspechom

- vysoká senzitivita – citlivosť na niektoré podnety (napr. preanalyzovávanie úlohy v dôsledku vysokej senzitivity na poznávacie podnety)

Ak by sme mali prirovnať tieto dva prístupy k športovej terminológii, tak výkonový prístup by bol súťažný šport vo vzdelávaní a osobnostný prístup rekreačný šport vo vzdelávaní.

V našej spoločnosti zatiaľ vysoko prevláda súťažný, výkonový prístup vo vzdelávaní. Školy s osobnostným prístupom musia prekonávať rôzne prekážky a limity zo strany školskej legislatívy, ale aj štátnych a verejných inštitúcií, ktoré majú moc ich regulovať.

Jana Jurášková, Martina Mátychová

Literatúra, napr.:

Misdiagnosis and Dual Diagnoses of Gifted Children and Adults: ADHD, Bipolar, OCD, Asperger's, Depression, and Other Disorders (Web, Amend, Beljan)

Living with Intensity (Daniels, Piechowski)

Off the Charts - Asynchrony and the Gifted Child (Tolan)

gifteddevelopment.com

senggifted.org

Centrum Nadania, n.o.

Centrum Nadania, n.o.

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

CENTRUM NADANIA (CENADA), n.o. sa zameriava na osvetu, poradenstvo, výchovu, vzdelávanie intelektovo nadaných detí s cieľom rozvíjania nielen ich nadania, ale najmä osobnosti tak, aby boli v živote pripravení na zdolávanie prekážok, aby konali férovo a k tomu viedli aj svoje okolie. Zoznam autorových rubrík:  ŠkolstvoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

INEKO

INEKO

117 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

89 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

310 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu