Jedným z argumentov za ich obmedzenie je tvrdenie, že sú určené pre nadaných žiakov, ktorých je v populácii 5%. (Alebo ináč povedané, osemročné gymnáziá sú určené pre 5% najnadanejších žiakov).
Nadanie ako terminus technicus sa pri týchto debatách zamieňa s pojmom nadanie ako ho bežne vníma laická verejnosť.
Nadanie ako odborný pojem
Pojem nadanie tu zúžim na intelektové nadanie, pretože práve pri tomto druhu nadania dochádza najčastejšie k jeho nesprávnemu chápaniu verejnosťou. Existuje preň množstvo definícií, ale najčastejšie ho odborníci vnímajú ako vysokonadpriemerný intelektový potenciál.
Školský zákon považuje za nadaného (presnejšie všeobecne intelektovo nadaného) žiaka takého žiaka, ktorého diagnostikuje centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Tieto centrá aplikujú u dieťaťa IQ test a pri zistení vysokého nadpriemeru (ide približne o hranicu IQ 130) diagnostikujú (intelektové) nadanie.
Žiak, ktorý má týmto centrom diagnostikované nadanie, je žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, môže byť vzdelávaný v školách, triedach pre (všeobecne) intelektovo nadaných žiakov alebo byť integrovaný (začlenený) v bežnej triede.
Nadanie ako laický pojem
Za nadaných žiakov/študentov zvykne verejnosť (ale aj mnohí zamestnanci školskej administratívy) považovať školsky úspešných žiakov, teda takých, ktorí majú výborný prospech, prípadne dosahujú úspechy v rôznych akademických súťažiach (napr. školské olympiády). Nejde o žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Nediagnostikujú ich centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie ako žiakov s intelektovým nadaním.
Pre pojmové spresnenie budem ďalej používať pojmy intelektové nadanie (nadanie ako odborný pojem) a školské nadanie (nadanie ako laický pojem).
Niektoré odlišnosti týchto dvoch pojmov (alebo druhov nadaní) sú obsiahnuté v odpovediach na nasledujúce otázky.
Je každý intelektovo nadaný žiak zároveň aj školsky nadaným žiakom?
Nemusí to tak byť. Aj intelektovo nadaný žiak môže nedosahovať výborné školské výsledky. Napríklad sa silno orientuje na matematiku plus má nejaký vlastný akademický záujem, ktorému venuje väčšinu voľného času (napr. tvorbe počítačových hier). Spoločenskovedné a jazykové predmety v škole však môžu byť mimo jeho záujmu, pričom tomu môžu zodpovedať aj jeho (horšie) študijné výsledky v týchto predmetoch, zároveň však nezodpovedajú laickým predstavám o nadanom žiakovi.
Alebo sa v mladšom veku nenaučí prekonávať prekážky, zvykne si, že dobré známky sa získavajú ľahko a bez námahy. Neskôr, vo vyšších ročníkoch základnej školy či na strednej škole môže dochádzať k zlyhávaniu.
Alebo sa jeho intelektové záujmy nekryjú s požiadavkami školy a on sa im nie je ochotný prispôsobiť. Uprednostňuje saturáciu svojich intelektuálnych potrieb mimo prostredia školy.
Príklad:
Školsky nadané dieťa (povedzme IQ 110) má výborné študijné výsledky vo všetkých predmetoch. Žiadna oblasť ho však nezaujíma do takej hĺbky, aby pútala všetku jeho pozornosť a „stiahla" ju z ostatných oblastí. Môže sa venovať športu či iným záujmovým aktivitám. Dieťa je sociálne (rodičia, učitelia) motivované podať primeraný výkon, potrebný na získanie „jednotiek" aj v predmetoch, ktoré ho až tak nebavia.
Intelektovo nadane dieťa (IQ povedzme 154) má výborné študijné výsledky z matematiky (s vedomosťami vysoko nad požiadavky školy), fyziky, chémie, ale zo slovenčiny či ďalších jazykov má dvojky, z biológie dokonca trojku. Celý svoj voľný čas vášnivo venuje rozvoju svojho záujmu a nevidí zmysel (dieťa nie je motivované) rozvíjať oblasti, ku ktorým nemá vzťah a v rozsahu a spôsobe podávanom v škole sa mu javia „nudné".
Kým prvý žiak sa učí najmä pre školské výsledky (známky), druhý sa učí najmä z vnútornej motivácie a pre vlastný rozvoj.
Je každý školsky nadaný žiak aj intelektovo nadaným žiakom?
Aby bol žiak školsky nadaný, nemusí byť zároveň aj intelektovo nadaným. Pre získanie výborného prospechu je najmä potrebná snaha, poctivé štúdium, robenie domácich úloh, projektov, prispôsobenie sa požiadavkám školy, prípadne vytrvalé pamäťové učenie alebo dôsledné precvičovanie a opakovanie a hlavne motivácia získať výborné známky - na toto všetko nie je potrebný extrémne vysoký intelekt.
Aké percento populácie tvoria nadaní?
Intelektovo nadaných je zhruba 2,5% (rovnako ako mentálne subnormných, ktorí sú na druhej strane Gaussovej krivky). Koľko je školsky nadaných jedincov nie je známe. Štátna školská administratíva (implicitne) tvrdí, že ich je 5%. Nie je jasné, ako k takému číslu prišla.
Čím sa líši skupina intelektovo nadaných jedincov od školsky nadaných jedincov?
Intelektovo nadaní jedinci sú dlhodobo predmetom skúmania odborníkov, ktorí zistili, že intelektové nadanie sa spája s istými vývinovými rizikami. Ide najmä o rôzne osobnostné neštandardné prejavy alebo problémy.
Patria k nim napríklad: asynchronický vývin (nerovnomerný vývin rôznych atribútov osobnosti vzhľadom na intelektový vývin), dysfunkčný perfekcionimus, problémy v sociálnej, emocionálnej oblasti alebo prejavy, pripomínajúce niektoré poruchy (napr. ADHD, Aspergerov syndróm, porucha opozičného vzdoru).
Pravdepodobne je v populácii intelektovo nadaných výrazne vyšší výskyt jedincov s Aspergerovým syndrómom a vyššie ohrozenie existenciálnou depresiou.
Vo všeobecnosti čím je extrémnejší intelekt, tým je pravdepodobnosť nabalenia sa rôznych neštandardných prejavov vyššia. Intelektovo nadaní žiaci potrebujú také vzdelávanie, ktoré nielen podporuje ich intelektové schopnosti (napr. menej opakovania, sofistikované úlohy), ale aj špeciálne prístupy na elimináciu vývinových rizík.
Naproti tomu školsky nadaný žiak je prispôsobivý, snaživý, dobre sa koncentruje, akceptuje požiadavky školy, dokáže sa podriadiť autorite, učí sa, čo sa od neho vyžaduje, ak je perfekcionista, tak zdravý (nie dysfunkčný), kladie si reálne ciele a dokáže vyvinúť úsilie na ich dosiahnutie - a vývinové riziká sa mu vyhýbajú.
Dostane sa každý intelektovo nadaný žiak na osemročné gymnaziálne štúdium?
Je to nepravdepodobné. Intelektovo nadaný žiak (rovnako ako aj školsky nadaný alebo bežný žiak) môže jednorazovo zlyhať pri prijímacích pohovoroch.
Nemusí mať dostatočne dobrý prospech (hovoríme o známkach, nie o vedomostiach a zručnostiach - intelektovo nadaní majú často vedomosti v istých oblastiach, ktoré presahujú znalosti dospelého človeka alebo si dokážu poradiť s úlohami s vysokou náročnosťou - tieto oblasti však nie vždy sú súčasne oblasťami, ktoré pokrýva škola).
Alebo môže zlyhávať v dôsledku dysfunkčného perfekcionizmu alebo v dôsledku iných osobnostných zvláštností.
Sú osemročné gymnáziá určené pre intelektovo nadaných žiakov?
Nie sú. Pre prijatie do osemročného gymnázia sa nevyžaduje diagnostika intelektového nadania centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Nezameriavajú sa na elimináciu ich vývinových rizík.
Samozrejme, aj intelektovo nadaní žiaci môžu byť študentmi bežných osemročných gymnázií. Ak však nie sú dostatočne osobnostne vyrovnaní a nie je im poskytnutý špeciálnopedagogický servis, môžu sa objaviť problémy v ich ďalšom štúdiu alebo osobnom živote.
Spôsobuje nejaké problémy zamieňanie týchto pojmov (intelektové nadanie - školské nadanie)?
Bohužiaľ nielen verejnosť, ale aj zamestnanci z oblasti školskej administratívy (najmä, ale nielen na úrovni samosprávnych úradov (magistrát, vyšší územný celok, mestská časť)) alebo školskej praxe vnímajú intelektovo nadané deti ako deti šťasteny - ktoré sú automaticky úspešné v škole, dosahujú prvenstvá v akademických súťažiach a jediné, čo v škole potrebujú, je učivo navyše. Zamieňajú si pojem intelektové nadanie so školským nadaním.
Tento jav spôsobuje problémy pri advokácii potrieb intelektovo nadaných (napr. potreba špeciálnopedagogického servisu, gymnázií pre intelektovo nadaných, učebných materiálov pre intelektovo nadaných, špeciálneho predškolského servisu pre intelektovo nadaných, kvalifikovaných pedagógov pre oblasť intelektového nadania). Ak zamestnanci z oblasti školstva nechápu, čo znamená pojem intelektové nadanie, ťažko môžu chápať ich špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.
Poznámka na okraj
Problematika vymedzenia nadania (intelektového nadania verzus školského nadania) je v článku značne zjednodušená. Niektoré oblasti bližšie objasníme v ďalších článkoch.
Jana Jurášková
