Nedávno v parlamente schválili novelu zákona o cestnej premávke, kde je možné udeliť vodičské oprávnenie i osobe mladšej ako 18 rokov. V tomto kontexte je to všetko OK. Sedemnásťročný tínedžer už dokáže pomerne bravúrne ovládať motorové vozidlo. Musím však súbežne vyjadriť, že o toto tu ide až v druhom rade. V prvom rade tu ide o to, že bezpečne sa pohybovať v cestnej premávke s motorovým vozidlom je vecou zodpovednosti človeka. A zodpovednosť je citový vzťah a akt vôle. To znamená - rátať pri vedení motorového vozidla so všetkým - s hmlami, prudkými lejakmi, poľadovicou, horúčavami, s motoristami, ktorí idú pred nami, za nami, vedľa nás i v protismere, uvedomovať si, že každý je iný, že sa stretávame s motoristami (ľuďmi!) slušnými, predvídavými, ohľaduplnými, ale i babrákmi, pseudozávodníkmi, neprispôsobivými, bezohľadnými likvidátormi... Na prvý pohľad je vidieť, pre koho je identifikácia s rolou vodiča neprekonateľným problémom. Problémom preto, lebo osobnostné vlastnosti človeka, schopnosti, vedomosti, mravné atribúty i motivácia k činnosti, ktorú práve vykonávame - ako neodmysliteľné atribúty zodpovedného naplnenia tejto roly, majú u mnohých motoristov mínusové hodnoty.
Pocit zodpovednosti človek získava výchovou v priaznivom rodinnom a spoločenskom prostredí. Ak toto absentuje už v ranom veku - po sedemnástom už toho veľa nenadobudne. Ten, kto má čistý tzv. register, čiže nemá žiadny záznam v evidencii vodičov na dopravnom inšpektoráte ani po dvadsiatich rokoch praxe, ten to nedosiahol tým, že po získaní vodičského oprávnenia v osemnástich rokoch života - tri mesiace, pol roka (alebo bohvie koľko času) sa niekto s ním vo vozidle vozil a dával naňho pozor, ale tým, že už od narodenia mu rodičia svojim konaním dali úplne zreteľne najavo čo sú životné priority, čo sú ľudské hodnoty, ktoré sú trvanlivé a nemenné a ktoré mu (okrem iného) umožnia byť bezkonfliktným a prispôsobivým. Ak má čerstvý držiteľ vodičského oprávnenia (akéhokoľvek veku) tieto hodnoty poprehadzované alebo (tie pozitívne a potrebné) mu úplne absentujú, tak žiadna autoškola, ale, žiaľbohu, ani žiadna „dozorujúca" osoba jeho dopravné správanie a charakter už nezmení.
Ďalej - prečo som presvedčený, že osoba mladšia ako osemnásť rokov by nemala vlastniť vodičské oprávnenie na sk. „B"? Nuž preto, lebo preháňať sa medzi inými ľuďmi s nabitou zbraňou, kde pri akomkoľvek zlyhaní hrozia katastrofálne následky - bez patričnej trestnej zodpovednosti - je jednoducho neprijateľné!
Ten istý parlament sa chystá prijať ďalšiu novelu Zákona o cestnej premávke - a to, že, počnúc januárom budúceho roka budú môcť motorové vozidlá skupiny A bez obmedzení (tzv. „veľké motocykle") viesť osoby staršie ako 24 rokov. Zvýšil sa vek žiadateľov o získanie tejto skupiny vodičského oprávnenia o 3 roky! Nuž preto, lebo vraj pozorovania najmä tejto skupiny vodičov naznačujú, že mladí vodiči sú u nás veľmi problematickou skupinou a majú menšie skúsenosti i z toho psychologického hľadiska... („Zákruta" zo dňa 24.5.). Takže pre vedenie automobilu s najväčšou prípustnom celkovou hmotnosťou do 3,5 tony (!), vozidla, v ktorom sa môže viesť až 9 (deväť) ľudí, vozidla, ktoré dosahuje rýchlosť aj hodne cez 200 km/h - to môže viesť (síce pod „dozorom") aj sedemnásťročný tínedžer, no motocykel (síce s podobnými rýchlostnými limitmi) - ten až 24 ročná osoba! To už postráda logiku. (Síce kus „logiky" v tom predsa len bude. Ten 24 ročný bude pravdepodobne i fyzicky zdatnejší ako ten 18 - 21 ročný, takže keď sa ten 24 ročný niekde „vyseká" a zostane ešte na žive a jeho motocykel pojazdný - dokáže ho ešte postaviť na kolesá - a aspoň odtlačiť...).
Chcem sa preto spýtať - prečo mnohé zákony schválené našim parlamentom sú kontroverzné, postrádajú logiku, prečo sa práve takýmto spôsobom snažíme, o nič iné, len prispôsobiť sa niekomu a niečomu?
